Viem, že si o tom premýšľala už tisíckrát. Hľadala si odpoveď na otázku, čo si urobila zle. Či si mohla byť trpezlivejšia, tichšia, lepšia… Možno si si dokonca začala myslieť, že keby si bola iná, všetko mohlo dopadnúť inak. Ale pravda je oveľa jednoduchšia – nebola to tvoja vina. Nikdy nebola.
Po dlhých rokoch, keď som ti neustále odpúšťala a verila v tvoje sľuby, som sa nakoniec prebudila. Už mi nehovor, že ťa to mrzí – tie prázdne ospravedlnenia mi už dávno nedávajú nič. Každé tvoje „prepáč“ bolo ako bublina, ktorá sa rozplynula ešte skôr, než som stihla pocítiť, že by sa niečo aspoň trochu mohlo zmeniť. Už som unavená z neustáleho cyklu, kde si opakovane dával sľuby, a ja som na ne čakala, hoci sa tvoje činy nikdy nezmenili.
Možno si myslíš, že sa to ešte zmení. Možno si hovoríš, že každý má svoje slabé stránky a že mu musíš dať viac času. Možno si sama pred sebou ospravedlňuješ veci, ktoré ťa trápia, pretože ho miluješ. Možno sa bojíš, čo bude, ak sa rozhodneš pre radikálny krok. A možno si už príliš unavená na to, aby si si priznala, že niektoré vzťahy jednoducho nemajú budúcnosť.
Občas sa pristihneš pri tom, že naňho znova myslíš. Možno si si bola istá, že už je to za tebou, že si uzavrela tú kapitolu a konečne sa posunula ďalej. No stačí len jedna pieseň, známa ulica, vôňa cudzieho parfumu… A spomienky sa vrátia. Prečo sa to deje? Prečo sa ti do mysle vkráda ten, čo ti najviac ublížil a dnes už pôsobí, že si na teba ani nespomenie?
Bála sa. A vlastne ani nevedela, aký má jej strach pôvod. Bála sa urobiť akýkoľvek krok, pretože predchádzajúce roky, ktoré sa stratili v tomto vzťahu, boli pre ňu akýmsi rozsudkom. Rozsudkom nad jej (ne)vôľou, schopnosťou žiť a sebaúctou. Bála sa, že ak od neho odíde, stratí niečo, čo jej nikdy nepatrilo – predstavu, že raz sa zmení, že raz ju bude milovať tak, ako si zaslúži. Zostávala, aj keď už nenachádzala dôvody. Aj keď tam nikdy nebolo to, čo by vo vzťahu malo byť…
Vezmi si ho. Naozaj. Nehovorím to s iróniou, ani so zášťou. Ak si myslíš, že si vyhrala, prosím, teš sa z toho. Ale skôr, než pocit výhry začneš prežívať naplno, chcem ti povedať pár slov. Nie preto, aby som ťa ranila. Nie preto, aby som ti pripomenula, že si bola tou druhou, tou, čo niečo rozbila. Skôr preto, že ak si naozaj presvedčená, že tento muž je ten pravý, mala by si vedieť, čo ťa čaká.
