Najťažšie na tom celom bolo pochopiť, že už navždy budeme iba ja a ty. Že sa budeme vídať, možno i denne, no už to bude vyzerať ako stretnutie dvoch cudzích ľudí, v najlepšom prípade dlhoročných známych, ktorých už nič nespája. Táto myšlienka ma ničila. Táto predstava ma nútila pokračovať v tom, čo mi ubližovalo.
Dnes tomu nerozumiem, no vtedy…
Keď som zažil svoj prvý rozchod, mal som pocit, že sa celý svet spolčil proti mne. Áno, aj muži vedia oplakať lásku, čo zanikla. Bral som to ako krivdu, ako niečo, čo sa stať jednoducho nemalo, pretože ja som so svojím životom mal úplne iné plány. Proste som to popieral a nechcel som sa s tým zmieriť. Ale viete… Časom rastieme, hoci si aj v týchto chvíľach myslíme, že už sme veľkí a že vieme úplne všetko. No vtedy som síce už nebol pubertiak, ale o vzťahoch som ešte veľa nevedel. Nevadí, naučil som sa neskôr…
Čo si predstavujete pod pojmom strata? Ešte kedysi by vo mne toto slovo evokovalo spomienky na obdobie plné šialeného smútku. No ruku na srdce… Každý z nás už oplakal niečo, čo nám nikdy nepatrilo, a až neskôr sme mali možnosť zistiť, že sa nám bez toho žije akosi lepšie… Pretože keď sú všetky pocity príliš čerstvé a emócie zasa príliš horúce, nedokážeme vidieť realitu triezvym pohľadom. Takí sme my ľudia… Neradi strácame, rýchlo sa viažeme a nedokážeme sa pustiť ani toho, čo nám spôsobuje bolesť…
Strata… Slovo, ktoré v každom z nás vyvolá inú emóciu. U niekoho nepatrnú, no možno i hlbšiu, u iného takú, o ktorej nehovorí a vyrovnáva sa s ňou osamote v tichosti. Keď sme sa nedávno našich čitateľov na Instagrame pýtali, čo bolo najťažším momentom v ich živote, v odpovediach dominovala aj táto citlivá téma – strata nenarodeného dieťaťa. Podľa štatistík 20 % lekárom potvrdených tehotenstiev končí spontánnym potratom, pričom toto číslo je pravdepodobne omnoho vyššie. Mnoho tehotenstiev totiž zanikne ešte predtým, ako žena dostane od lekára tehotenskú knižku.
Dnes to bolí, ale ono to bolelo aj včera, a viem, že to bude bolieť i zajtra. Som v takom začarovanom kruhu, z ktorého neviem uniknúť a vlastne sa ani z neho uniknúť nedá. Tieto veci, čo sa v živote dejú, sú prirodzené, avšak bolestivé.
Ako sa má človek vysporiadať s tým, keď o niekoho príde? Keď ho stratí… Nepíšem teraz o rozchode, píšem o strate, ktorá je definitívna, ak nám niekto umrie.
V poslednej dobe začínam obdivovať ľudí, ktorých si iní možno ani nevšimnú. Nemusia byť totiž úspešní, bohatí ani spadať do kategórie osôb s krásnymi vonkajšími črtami. Hoci keď tak nad tým premýšľam, oni to všetko bohatstvo, úspech aj krásu majú, len trochu iným spôsobom… Začínam si vážiť ľudí, ktorí nič neriešia. Vedia poznámky okolia odseparovať od svojho vnútra, pustia si ich do hlavy jedným uchom a tým druhým ich zasa vypustia von. Jednoducho sa naučili akceptovať, že sa nikdy nezapáčia všetkým, nebojujú s tým, nechcú sa každému zavďačiť, pretože vedia, že je to hlúposť, a dokážu s týmto vedomím žiť šťastný a spokojný život.
Dnešný večer plačem pre teba naposledy… Nezaslúžiš si môj smútok, moje myšlienky, moju lásku, moje slová. Avšak vždy dávame to najvzácnejšie a najcennejšie ľuďom, ktorí ani len nemajú potuchy, aké vzácne to je. Smútok nechávam v mojich slovách, nie v sebe. Vyplačem sa do slov, nie do vreckoviek. Už nechcem plakať. Nie pre teba....
-Michaela-
.
.
Ako každý piatok, tak aj dnes tu máme článok od vás. 🙂 Viac vašich príspevkov nájdete na stránke Úlomky
Posledné slzy pre teba - Ulomky zeny
ulomkyzeny.sk
Plačem. Veľmi. Plačem a nedokážem lapiť dych. Plačem a ty ani nevieš, že dýcham, nieto ešte, že plačem kvôli tebe. Kedysi si mi povedal, že mi ublížiť...Najprv som sa musela stratiť vo vzťahu s tebou. Potom som bola stratená v prázdnote, ktorú som po rozchode na každom kroku nachádzala. A po tom všetkom som konečne pochopila, že som celý ten čas len nezmyselne strácala seba kvôli vzťahu, ktorý mi za to ani nestál. Najviac času totiž premárnime tým, že v tých nesprávnych vzťahoch hľadáme niečo, čo tam nikdy nemôžeme nájsť...
-Lucia Skoncová-
Strácala som seba - Ulomky zeny
ulomkyzeny.sk
Najťažšie na tom celom bolo pochopiť, že už navždy budeme iba ja a ty. Že sa budeme vídať, možno i denne, no už to bude vyzerať ako...
