Áno, láska sa niekedy naozaj javí ako vrtkavá.
Ale môžeš sa v nej spoľahnúť hneď na dve veci.
Prvou z nich je, že ľudia sa nemenia.
A druhou, že nič nevydržia predstierať naveky.
(Z knihy Stretni sám seba 2)
Vrátila som sa do svojho bytu. Do bytu, ktorý som na jednej strane akoby nikdy neopustila. No na druhej strane mi bol totálne cudzí. Bolo tu ticho. Tak neuveriteľné a ubíjajúce ticho, až by bol človek schopný sa z neho zblázniť. Priam dokonalé miesto na spustenie chodu neutíchajúcich myšlienok, ktoré v tom prenikavom tichu až kričali. Myšlienky vraviace: „Prečo zase ja? Prečo ty? Ako si mi toto vôbec mohol spraviť? Ako si mohol rok predstierať, že som pre teba najdôležitejší človek na zemi a potom sa ku mne správať, ako keby som bola nikto?“
Viem, že si o tom premýšľala už tisíckrát. Hľadala si odpoveď na otázku, čo si urobila zle. Či si mohla byť trpezlivejšia, tichšia, lepšia… Možno si si dokonca začala myslieť, že keby si bola iná, všetko mohlo dopadnúť inak. Ale pravda je oveľa jednoduchšia – nebola to tvoja vina. Nikdy nebola.
Po dlhých rokoch, keď som ti neustále odpúšťala a verila v tvoje sľuby, som sa nakoniec prebudila. Už mi nehovor, že ťa to mrzí – tie prázdne ospravedlnenia mi už dávno nedávajú nič. Každé tvoje „prepáč“ bolo ako bublina, ktorá sa rozplynula ešte skôr, než som stihla pocítiť, že by sa niečo aspoň trochu mohlo zmeniť. Už som unavená z neustáleho cyklu, kde si opakovane dával sľuby, a ja som na ne čakala, hoci sa tvoje činy nikdy nezmenili.
Možno si myslíš, že sa to ešte zmení. Možno si hovoríš, že každý má svoje slabé stránky a že mu musíš dať viac času. Možno si sama pred sebou ospravedlňuješ veci, ktoré ťa trápia, pretože ho miluješ. Možno sa bojíš, čo bude, ak sa rozhodneš pre radikálny krok. A možno si už príliš unavená na to, aby si si priznala, že niektoré vzťahy jednoducho nemajú budúcnosť.
Občas sa pristihneš pri tom, že naňho znova myslíš. Možno si si bola istá, že už je to za tebou, že si uzavrela tú kapitolu a konečne sa posunula ďalej. No stačí len jedna pieseň, známa ulica, vôňa cudzieho parfumu… A spomienky sa vrátia. Prečo sa to deje? Prečo sa ti do mysle vkráda ten, čo ti najviac ublížil a dnes už pôsobí, že si na teba ani nespomenie?
