Dáš, dostaneš. V láske to platí dvakrát viac ako v živote. Vzťah. Slovíčko, pred ktorým som mala celý život rešpekt. Niekedy som mala pocit, že sa ho doslova bojím a vždy som hovorila, že jediný vzťah, ktorý budem mať, bude s mojím psom. Psa stále nemám, ale do vzťahu som nejak spadla. Vďaka Bohu s niekým, kto mi ukázal, že síce to nie je ako vo filmoch, ale tiež to nemusí byť taká dvojtvárnosť, závisť a faloš, ako bolo mnoho vzťahov okolo mňa.

Samozrejme, stále sa učím. Udržať si jazyk za zubami a nemať histerický záchvat zakaždým, keď sa snažím pochopiť zmýšľanie chlapa a mám pocit, že oni hádam ani nemyslia.

pinterest.com

Učím sa byť ticho, keď ide v telke šport.

Učím sa… dávať presne to, čo chcem aj dostať naspäť. 

Lebo takto to nejak funguje. Neviem či je to nejaká vesmírna sila alebo “obyčajná” karma, ale funguje to na 100 percent.

Preto dávam lásku.

Takú, akú som sa bála dať hocikomu pred ním. Preto sa snažím chápať, tak ako som sa nesnažila nikdy predtým. Snažím sa dávať voľnosť, aj keď je to občas to najťažšie, čo musím urobiť. Dávam ju preto, lebo ju vyžadujem tiež. Lebo ju potrebujem. Lebo nechcem stratiť to čaro okamihu, keď sa sama vydám do neznáma. Alebo toho, keď som pár dní preč a potom sa vrátim a on ma čaká. A vtedy ho ľúbim ešte o trošku viac. 

Snažím sa chápať, lebo chcem byť chápaná tiež, aj keď občas nechápem ani seba. Aj keď viem, že občas konám ako totálna krava, ale v tom momente sa neviem ovládnuť. Snažím sa chápať aj bez slov, lebo ja sama potrebujem byť najviac chápaná, keď som ticho. Keď ani sama neviem, čo mi je a jediné, čo potrebujem, je objatie. On tu vždy je a objíme….

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Pocit neistoty, ktorý mi dávaš

Chcem dať lásku.. najviac ako môžem, lebo ju aj dostávam.
Keď mi varí obed, keď som v práci.
Keď ma vezme do lesa, lebo vie, že z mi z toho mesta už občas šibe.
Keď ide so mnou k moru, lebo vie, že potrebujem lietať.

pinterest.com

Snažím sa dávať presne to, čo chcem dostať a nie vždy sa to darí. Nie vždy dám, to čo si zaslúži. To sme asi my ženy. Konáme rýchlo a neskôr premýšľame.

A to sú asi oni… naši chlapi.

Ktorí to nejakým zázrakom chápu. Ktorí prežijú aj dni, kedy sa nedokážeme dohodnúť ani sami so sebou. Oni, čo sú po našom boku. A potom, keď to príde na nich, tak im máme dať pokoj.

Nepýtať sa čo sa deje, lebo sa aj tak nič nedozvieme. Jednoducho tam len byť.
Chápať ich potichu, aj keď máme milión otázok.

A presne kvôli týmto kompromisom som sa dlho bála slovíčka vzťah. Lebo to už nie je len o mne. Lebo už to nie je môj život ale náš.  A tak veľmi, ako som sa bála…. tak veľmi to teraz všetko chcem.

Lebo vieš, keď príde ten pravý, to nespoznáš podľa úsmevu a pekných očí.
To budeš poznať podľa toho pocitu…. že si tam.. presne tam, kam si vždy mala namierené.

coverphoto: pixabay.com

Naša nová kniha o ženskom svete, ženskej sile a vzťahoch, Úlomky Ženy 2, je už dostupná aj s venovaním priamo u nás – TU.

 

Facebook komentáre