Presne o 2 dni na to som sedela v práci a premýšľala. Myšlienkami som bola niekde úplne mimo Bratislavu a mimo všetkého. Pýtala som sa samej seba, či som naozaj taká slepá… Keď som sa zamyslela, musela som sama uznať, že sme úplne odlišní. Ja som bola od malička blázon a istým spôsobom som milovala samotu a nevedela som žiť bez nej. Občas som sa do nej utekala skryť pred všetkým a bolo mi tam dobre. Samej.
A on? On nedokázal byť sám. Potreboval cítiť, že ho niekto čaká, že na ňom niekomu záleží a že pre niekoho znamená naozaj všetko a je na prvom mieste. Nikdy si nevystačil sám. Musel mať niekoho, kvôli komu mal motiváciu svoj život prežiť a nie prechlastať a prežúrovať. Sám to hovorieval…
Ja som bola rodený vetroplach. Nevydržala som dlho na jednom mieste, v jednej práci.. .milovala som cestovanie.
Jemu bolo dobre tu, v Bratislave. Nikdy som z jeho úst nepočula, že by sa na toto mesto sťažoval. No mňa občas dusilo aj so všetkými spomienkami, ktoré som tu mala. On miloval ten bar. Bol jeho druhým domovom. Presedel tam celé noci, aj keď nepracoval a potom celé dni spal. Lebo on je barman. Výhovorka roka. Ja som mala vo svojich 20-ich rokoch už asi 10-tu prácu a stále som sa snažila zlepšovať. Zvládala som prácu aj školu. Občas dve práce, občas aj fitko alebo iný koníček, ktorý mi samozrejme nikdy dlho nevydržal. Hlavne som však stíhala ŽIŤ. On mal sen….
Otvoriť vlastný podnik. Vedela som, že keby sa mu to podarilo, bol by to ten bod, kedy dospeje. Kedy by sa našiel a kedy by sa vďaka zodpovednosti naučil normálnemu životu, lebo ten čo žil doteraz okolo normality ani neprešiel. Aj keď on tvrdil opak…
Ja som chcela cestovať. Chcela som spoznávať svet a celý ho prejsť. Aj som na tom pracovala. Robila som všetko preto, aby sa mi to splnilo. Dovolím si tvrdiť, že som vždy bola ambiciózna a šla si za svojím. On pôsobil, že sa vzdal bez boja. Že to ani neskúsil a že sa zmieril zo situáciou, ktorá sa mu práve naskytla a aj keď mu to príjemné nebolo, aj tak sa ani nesnažil ju zmeniť. Možno nevedel ako, možno nevládal…neviem. Vtedy som si uvedomila, že tento muž, ktorého neustála neprítomnosť mi riadila život už vyše roka, má všetky vlastnosti, ktoré na ľuďoch nemám rada.
Neznášala som ho. Neznášala som ho za to, že sa nedokázal správať ako chlap, aj keď vždy tvrdil, že ja som ešte mladá a nechápem to , čo si už on prežil.
Neznášala som ho, lebo sa nedokázal pozbierať a lebo som stále, neustále dookola musela počúvať výhovorky. Že sa musí dať dokopy, že teraz to nejde, že teraz nemá pre koho, že teraz má zlé obdobie…
Najviac som ho neznášala za to, že som ho ešte stále tam niekde hlboko, veľmi hlboko milovala celým svojim JA a dobre som vedela, že stačí malá iskra a ten plameň sa znovu rozhorí.
Takisto ako sa to stalo už toľkokrát predtým…..
coverphoto: www.pexels.com, foto: www.weheartit.com
