Je to v poriadku, ak práve teraz ležíš na posteli a premýšľaš. Ak sa prikrývaš dekou, ktorá sa stala tvojím najlepším priateľom nadchádzajúcich dní a s tupým výrazom sa pozeráš do stropu. V tvojich očiach sa možno trbliecu slzy, ktoré túžia len spustiť sa pádom po tvojich lícach. Dole.
A presne tak sa teraz cítiš…
Za posledné dni, týždne, mesiace si už snáď miliónkrát premýšľala nad tým, ako sa vysporiadať so svojím životom. Máš pocit, že všetci naokolo vedú dokonalé životy. Veď predsa to tak musí byť. Ich fotky na rôznych sociálnych sieťach, úsmevy, ktoré rozdávajú, rozhovory, keď ste spolu v kaviarni a ty sa pred nimi ani neodvážiš povedať, že tvoj svet sa rúca, že už sa zrútil…
unsplash.com
Namiesto toho tam len sedíš, usmievaš sa a po monológu o ICH dokonalom živote, sťažka pozdvihneš kútiky úst a povieš „Mám sa dobre, ďakujem.” A oni pokračujú. Ani ich nepočúvaš, pretože v tvojej hlave je zmätok a snažíš sa s ním vysporiadať. Znova a znova. Sama.
Ale to je v poriadku…
Premýšľaš nad tým, čo robíš zle, obviňuješ sa. Premýšľaš nad všetkými chybami, ktoré si kedy urobila, slovami, ktoré si vyslovila, nad činmi, ktoré mohli dopadnúť inak.
Bojíš sa. Bojíš sa, pretože si myslíš, že nie si dosť dobrá. Bojíš sa, keď vidíš všetky svoje kamarátky so svojimi vlastnými rodinami, milované. Bojíš sa, čo o tebe hovoria ostatní, bojíš sa, keď vidíš koľko ľudí ťa opustilo, koľko ľudí v teba verilo, bojíš sa, že si zlyhala a že zlyhávaš znova… Ja to chápem.
A niečo ti poviem…
Si až príliš dobrá pre tento svet. Spadla si? Tak sa znova postav! Ty sa so svojím životom jedného dňa vysporiadaš, prisahám. Takže, ak chceš vyplakať všetky slzy do vankúša práve teraz, tak plač. Ak sa chceš vykričať celému svetu tak, ako to robia v trápnym amerických filmoch, tak sa na ten kopec nad mestom vyber. A krič. Z plného hrdla krič.
V živote predsa musia byť nejaké pády. Nie je to len prechádzka rajskou záhradou. Ak cítiš, že tvoj život je jeden veľký neporiadok, je to v poriadku. Každý to tak občas cítime. Ak sa cítiš byť stratená alebo sama, je to v poriadku. Viem, že jedného dňa všetci nájdeme svoju cestu. Ak cítiš, že nie si tou osobou, ktorou máš byť, je to v poriadku. Aj ja to tak cítim. Choď, nájdi sa. Začni robiť veci, ktoré máš rada. Krok po krôčiku sa snaž stať tou, ktorou chceš byť. Začni sa milovať, začni tráviť čas sama so sebou a buď šťastná.
unsplash.com
Je to v poriadku, ak si myslíš, že si všetkých stratila a zlyhala…
Všetci sme raz zlyhali. A zlyháme znova. Každý sme stratili niekoho, koho sme milovali. No jedného dňa, po všetkých tých slzách, chybách a pádoch to uvidíš. Uvidíš, že ľudia, ktorí ťa naozaj milujú, nikdy nestratili svoju vieru v teba.
Takže v tomto bode ťa prosím, hlavne sa nevzdávaj. Nikdy to nevzdaj. Ja viem, že dnešná doba je skazená, že ľudom prestáva záležať na druhých, že city sa vytrácajú a slovo láska mizne zo slovníkov. Že väčšinu bitiek, ktoré sa dejú v našej hlave, musíme vyhrať sami nad sebou aj napriek tomu, aké veľké a desivé boje to môžu byť.
Tvojmu srdcu je možno ťažko a tvoja myseľ sa stráca vo všetkých tých myšlienkach, ktoré v nej blúdia, ale ty musíš ísť ďalej…
Musíš aj napriek tomu, že si vystrašená. Som hrdá na to, že si našla silu prečítať si tento článok, pretože to znamená, že máš silu niečo zmeniť. Pamätaj si: Ty nie si chyba, nie si zlyhanie. Si len na svojej vlastnej ceste a jedného dňa, keď na seba budeš hrdá, vtedy to do seba začne všetko zapadať.
Možno, že to nebude dnes ani zajtra. Ale nakoniec, jedného dňa, bude aj tak všetko v poriadku.
Coverphoto: unsplash.com
