Viac ako tri týždne ticha, absolútneho ticha medzi nami, po mesiacoch správ, telefonátov, stretnutí…
Len v spoločnosti vína, spomienok, myšlienok a kúskov papiera. Ani čiarka, nič. Niekedy sa pýtam sama seba, ako veľmi ti na mne záležalo, keď to vydržíš. Ja by som ti veľmi chcela napísať, alebo poslať aspoň obrázok tak, ako som to robievala predtým, ale nemôžem. Lebo ty si bol ten, čo to presekol, čo ma umlčal.
Ja však nie som úplne ticho, nehovorím, no potichu stále píšem. Len tie slová už nie sú pre teba, ale o tebe.
Je pre mňa ťažké vyrovnať sa s tým, že už nie si súčasťou môjho života. Mám chvíle, kedy verím, že sa vrátiš, že si niektoré veci sám uvedomíš. No čím viac času prechádza, tým viac chápem, že ty si takto šťastný, že toto je to, čo si potreboval.
Čo si chcel…
pinterest.com
Len škoda, že ja to tak necítim tiež, že moje srdce sa s tým nedokáže zmieriť, že chýbaš, niekedy až zúfalo. Snažím sa zo všetkých síl od teba odpútať, zaháňať tie myšlienky, no ide to veľmi ťažko. Tak nespočetne veľa vecí či situácií mi ťa dokáže pripomenúť a moje oči sa opäť zahmlia.
Niekedy si želám, aby som mala inú povahu, aby bolo moje srdce viac odolné. Nútim sa byť inou, ale nejde to, čo máš dané, nezmeníš.
Som ako tá líška v Malom princovi, najprv plachá, no keď sa nechám „skrotiť“, dám celé srdce, aj keď riskujem, že potom budem plakať. Proste odo mňa dostaneš buď všetko, alebo nič.
A ty si dostal všetko, ale nestačilo to. Bolo to príliš málo na to, aby náš vzťah vydržal, málo na to, aby sme zostali spolu. Asi som nemohla urobiť viac. Možno to viac sa chcelo od teba, ale ty si nevedel, nemohol, nechcel.
A tak zostalo len to ticho, mučivo bolestné, temne prázdne…
Niekedy by som ho chcela roztrhnúť, kričať do noci tvoje meno a plakať. Viem, že by to nič nezmenilo, no ja nedokážem tak rýchlo zabudnúť. Spomienky a to, čo cítim hlboko vo svojom srdci, sa nedá zmazať. Už nemôžem nič iné, len ticho písať. Až kým slová na papieri nevyplavia z môjho srdca všetok žiaľ a bolesť.
Kým čas neumlčí aj silu mojich spomienok a citov a v mojom vnútri znovu nezavládne pokoj.
Autor: Viki
Coverphoto: pixabay.com
