Nechcem počuť toto slovo. Nemám rada slovo navždy. Prosím, nesľubuj mi navždy, lebo také niečo neexistuje.
Navždy… Hovoríme ho viac, ako by bolo potrebné. Ľudia si sľubujú lásku navždy. Povedia, že zostanú spolu navždy. A potom, naopak, že si ťa navždy vymažú zo života.
Dávajú si sľuby, ktoré majú byť navždy.
Nie som pesimista, ale jednoducho v platnosť toho slova neverím.
V mojom ponímaní slovo „navždy“ nemá žiadny zmysel…
Vieš, myslím si, že naozaj nikdy si ničím nemôžeme byť naozaj istí. Všetko sa môže v priebehu sekundy zmeniť. Ľudia sa dnes ľúbia a možno sa zajtra ráno zobudia a už sa ľúbiť nebudú. Možno sa stane niečo, príde sklamanie alebo proste len zmena, ktorá musela prísť, a ľúbiť sa prestanú.
A nebude to znamenať, že sa predtým nemali radi, bude to znamenať jednoducho len toľko, že sa zmenili.
Lebo jediné, čo je v živote naozaj isté, je zmena…
Ničím iným si nemôžeme byť tak istý ako práve zmenou. Ona príde vždy. Aj keď budeme voči nej bojovať alebo ju nebudeme chcieť prijať, jednoducho príde. Nikdy nič nezostane také isté. Preto nechápem…
Nechápem, prečo si ľudia pred oltárom sľubujú navždy. Niečo, čo aj tak nemôžu splniť. Veď ani oni sami tu nebudú navždy.
Budem ťa milovať dovtedy, kým toho budem naozaj schopná. Dovtedy, kým to budem vedieť robiť celým svojím srdcom i dušou. Kým to budem vedieť robiť úprimne a nielen navonok alebo preto, aby som nebola sama.
Budem ťa milovať, kým to bude to jediné, čo mi bude dávať zmysel…
Kým ty budeš ten jediný. Dúfam, že to bude na celý život… Ale to predsa tiež nie je navždy.
Prosím, miluj ma. Avšak nie naveky. Ale iba dovtedy, kým to tak budeš cítiť. Kým sa na mňa budeš tešiť každé ráno, keď budem ležať vedľa teba. Kým budem jediná, na ktorú si spomenieš, keď sa ti stane niečo dôležité. Prosím, keď sa raz pred ten oltár dostaneme, nesľubuj mi navždy.
Sľúb mi dnešok...
Urob to každé ráno. Predtým, ako sa vydáme do sveta. Sľúb mi každé ráno, že ma budeš milovať a že sa večer zase k sebe vrátime. Sľubujme si reálne veci, ktoré vieme splniť. Plánujeme si budúcnosť, lebo si myslím, že bez plánov sa nedá žiť, ale tešme sa z dneška a žime pre dnešok.
Zastávam názor, že nič v tomto živote nie je isté. Je v tom štipka pesimizmu, ale je to skôr realita, ktorú nám tento svet prináša. Verím ti a verím v nás, ale viem, že jediný deň, kedy mi naozaj patríš, je ten dnešný. Jediný deň, ktorý si môžeme užiť, je dnešok. Iba dnes ti môžem slobodne povedať, že ťa milujem. Iba dnes môžeš zavolať babke a rodičom a spýtať sa, ako sa majú.
Máme túto jedinečnú šancu len dnes a ja mám pocit, že ľudia zbytočne naháňajúci sa kvôli nepodstatným veciam zabúdajú, ako veľmi je to dôležité. Zabúdajú, že to všetko, za čím sa náhlia, im nikdy nenahradí ľudí, ktorí tu síce dnes sú, ale zajtra tu už byť nemusia.
Prosím, nepremárnime istotu dnešného dňa na sľuby, ktoré sa nám možno aj tak nepodarí splniť. Stanovme si ciele, ale nezabúdajme, že život nám patrí len raz… A to je tu a teraz.
Coverphoto: pexels.com