Slnko nesvieti len pre jednu lásku… tak ako môžeme stratiť zem pod nohami, pretože vzlietneme plniť si svoje sny… takisto môžme stratiť lásku, o ktorú sme sa tak starali.
Lásku, ktorú sme si strážili, ktorú sme chránili pred chaosom a nepochopením. Môžeme ju stratiť, lebo nikdy sme ju skutočne nevlastnili.
Nie je to niečo naše… niečo v našom vlastníctve. Je to oveľa viac… a práve to z nej robí niečo výnimočné, niečo také cenné a pritom také krehké…
Drž ma pevne
pinterest.com
Drž ma pevne a nepusti ma, prosím… zvykla som hovoriť úplne všade… pri neobyčajne obyčajnom chodení do kina, pri potápaní sa do hlbín, pri spaní vedľa seba… tak som to potrebovala, aby si ma držal a nepustil ma ani na okamih. Tak mi to pomáhalo.
Milovala som pocit, že ma kryješ pred chladným svetom. Milovala som pocit, ktorý som mala iba vedľa teba, vždy som vedela, že keby aj teraz môj život skončil, nevedela by som si predstaviť iné objatie, v ktorom by som chcela byť viac ako v tom tvojom… Milovala som tento druh lásky, aká medzi nami bola… verná, silná a nezabudnuteľná…
A práve preto sa pýtam… je možné začať niečo nové po konci takejto lásky?
Dá sa vôbec ešte milovať niekoho iného, keď máme pocit, že lásku, ktorú sme v sebe mali, sme už celú darovali? Dá sa cítiť to, čo sme cítili k niekomu inému? Dá sa zabudnúť?
Nie, nedá.
Prečo by si mala zabudnúť na to dobré? Nie je správne zabúdať na veci, ktoré nás robili šťastnými. Nie je správne zahodiť krásne obdobie života, ktoré sme prežili, za seba, a hlavne nie je správne úplne zabudnúť na človeka, ktorý ho takým robil. Na človeka, ktorý nám ukázal, aká láska môže byť a ako nás dokáže napĺňať. Ako sa kvôli nej dokážeme meniť k lepšiemu… ako dokážeme byť šťastní.
Nezabúdaj…
pinterest.com
Nesnaž sa zabúdať. Nepremýšľaj nad tým, čo bolo a čo už nezmeníš ani nevrátiš, no nemaž to úplne zo seba. Ukry svoje spomienky hlboko vo svojom srdci a nechaj ich tam odpočívať. Nechaj ich tam, kde nám nebudú ubližovať tým, že ich nemôžeme prežiť znova. Nechaj ich tam, kde sa ozvú len vtedy, keď to bude pre teba prospešné. Vtedy, keď sa len pousmeješ nad tým, čo bolo… a budeš pokračovať ďalej…
Tak ako každý z nás je jedinečný, tak ako každý z nás má v sebe inú moc, tak ako každý z nás miluje iným spôsobom… presne tak je iná aj každá láska, ktorú prežijeme. Nie, nebudeš cítiť to, čo si cítila k niekomu inému. No to neznamená, že nebudeš šťastná, môžeš byť a ešte stokrát viac…
Môžeš nájsť niečo, čo si neverila, že existuje. Niečo nové, niečo krajšie, niečo silnejšie. Niečo, na čo si čakala celý život. A ty to nájdeš, len sa nemôžeš báť cesty k tomu, tak prekonaj strach zo samoty alebo z predstavy neistej budúcnosti, ktorý máš v sebe, a kráčaj vpred. Prekonaj to, čo ťa ťahá späť, a to, čo si dodnes zažila, využi len vo svoj prospech, premeň aj bolesť na silu…
Kráčaj svojmu šťastiu naproti… a nikdy na to nezabudni.
Coverphoto: thoughtcatalog.com
