Celý náš život je o rozhodnutiach. Či už si mladý, alebo starý, stále a vždy rozhoduješ o sebe a o svojej budúcnosti, o svojom živote a jeho každodenných banalitách. O tom, s kým si ráno vypiješ kávu, o tom, vedľa koho sa zajtra ráno zobudíš. O tom, či sa dnes prekonáš urobiť tú zmenu, po ktorej tak túžiš, alebo to radšej znova odložíš na potom…
O tom, či sa rozhodneme žiť život s láskou, či bez nej…
Môžeme spoznať celý svet – ak je to to, po čom túžime. Vyberáme si krajiny, v ktorých chceme žiť. Vyberáme si priateľov, s ktorými trávime náš čas. Vyberáme si oblečenie, ktoré nosíme, a aj to o nás niečo hovorí. Môžeme si vybrať jedlo, ktoré budeme jesť a ktoré zasa nie… každý deň, každá minúta dňa je o rozhodnutí, o našom rozhodnutí…
Žijeme v slobodnom svete, v ktorom môžeme takmer všetko a nemusíme naozaj skoro nič…
pinterest.com
Pokiaľ nechceme, nikto nás nebude nútiť niečo so sebou robiť alebo niekam ísť… Nehovorím, že je to jednoduché a ideálne, no stále je to svet plný možností – rozhodnúť sa vo všetkom, ako chceme my. Kľudne sa môžeme stať, kým chceme… ľuďmi, ktorí si plnia svoje sny, ľuďmi silnými, ktorí možno občas darujú viac, ako majú. Alebo, naopak, ľuďmi, ktorí na pomoc, ktorú dostali, veľmi rýchlo zabudnú… Je to len na našom rozhodnutí, ako sa budeme správať k iným ľuďom, a akými sa staneme nakoniec my.
A aj napriek tomu, že už dávno nežijeme v dobe, kedy nám niekto zakazuje lásku alebo s niekým vôbec byť… nie som si istá, či by sme si zvolili lásku alebo dobrotu vždy. Nie som si istá, či verím tomu, že každý z nás by si ju vybral, aj keby nemusel, a či by si ju nevybral len preto, aby nebol úplne sám…
Nevybrali by sme si občas radšej „jednoduchší“ život osamote, v ktorom nemusíme nikomu ustupovať a prijímať isté kompromisy?
Nevybrali by sme si predsa len radšej život slobodný, plný ciest, na ktoré sa nikoho nemusíme pýtať, život plný len NAMI? Ruku na srdce a odpovedzme si každý sám. Kto sa aspoň párkrát pristihol pri tej myšlienke, že by nám možno bolo lepšie, keby sme boli sami?
Koľkokrát sme si povedali, že sa budeme k iným správať, tak ako sa správajú oni k nám? A pritom sme zabudli na to, kým sme my, a na to, čo si myslíme my, že je správne.
Koľkokrát sme zabudli na dobro v nás?
pinterest.com
Každý z nás na lásku možno párkrát zanevrel, každý z nás sa možno sklamal viac, akoby dokázal uniesť… a áno, každému z nás trvá inú dobu, kým znovu začne milovať… a to je správne! Nenúť sa do lásky ani do vzťahu, nenúť sa s niekým byť len preto, lebo by si mala, alebo preto, že nechceš byť jediná sama. Čo je na tom? Tiež som bola dlhú dobu sama a všetci sa ma pýtali tu nepochopiteľnú otázku: Prečo? Ja sa zasa pýtam… A prečo nie?
Počkaj na to, kedy budeš ty pripravená, daj čas sebe aj svojmu srdcu a rozhodni sa, kedy znova začneš niekoho úprimne milovať. Ak ti však môžem poradiť, nevzdávaj sa možnosti milovať a mať niekoho rád. Nevzdávaj sa života s láskou, len preto, že sa možno bojíš.
Vždy bude všetko o tvojom rozhodnutí a o tom, čo si vyberieš, že v tvojom živote ostane alebo naopak. To, akou sa staneš, bude tvoje rozhodnutie. To, koho pustíš do svojho života, je len na tebe. To, či budeš šťastná alebo smutná, je tiež len na tebe. Tak si skús vyberať to, čo ti vytvára úsmev na tvári, to, čo ťa robí šťastnou. Skús sa rozhodovať podľa seba, vtedy si môžeš byť istá, že je to správne rozhodnutie…
coverphoto: thuoughtcatalog.com
