Najťažšie je prinútiť sa urobiť krok, o ktorom vopred vieme, že nás zraní. Krok, ktorého sa bojíme, pretože sme si istí, že tým mnoho stratíme. Krok, ktorému predchádza neľahké rozhodnutie, ktoré nás straší… No aj o tom je život. O rozhodnutiach, ktoré bolia, ale musíme ich urobiť, pretože už ďalej nedokážeme existovať. Aj za cenu preplakaných nocí a dní plných neistoty.
Takéto momenty prichádzajú v časoch, kedy sa nám už minú všetky sily. Po dlhom období, ktoré nás vyčerpáva, sme potom nútení načrieť až na úplné dno svojich možností. Spočiatku čakáme, že sa to zlepší, a keď konečne pripustíme, že sa tak nestane nikdy, čaká nás to najťažšie – rozhodnúť sa, že takto to už ďalej nechceme. Lenže niečo také si žiada odvahu. Aj sebalásku a schopnosť dôverovať iba sebe.
Prosím, neboj sa toho.
pinterest.com
Nemaj strach rozlúčiť sa s niečím, čo ti neprináša radosť, s niečím, čo ťa deptá a vnútorne ubíja. Svojím spôsobom sa však toho neustále držíš, pretože koniec je práve to, čoho sa desíš najviac. Rozumiem ti. Viem, aké to je. Ale nikdy nedovoľ strachu, aby ti v niečom bránil. Práve kvôli obavám totiž končíme na miestach, kde nie sme šťastní. Po boku ľudí, ktorí nám ubližujú a bez ktorých by nám bolo lepšie, hoci sa to ťažko priznáva.
Pretože nech sa ti to zdá akokoľvek zvláštne či nereálne, je to tak. Práve bez ľudí, ktorých sa odmietame pustiť, by nám mohlo byť najlepšie. Áno, uznávam, že nám spočiatku chýbajú. Že sa prvé dni cítime nesmierne osamelí a ľutujeme, že sme ich z nášho života vylúčili. No deň za dňom sú tieto pocity čoraz menej intenzívne. Až raz jedného dňa prídeme na to, že sme sa postavili na vlastné nohy a vôbec to nebolo také ťažké.
To, čo dnes bolí, ti zajtra poskytne slobodu.
Všetko vždy vyzerá ťažšie, aké to v skutočnosti je. Len čo urobíš prvý krok, nech je už akokoľvek neistý, pôjde to samo. Jednak nebudeš mať inú možnosť, pretože mnohokrát si tým zmaríš návrat späť, a jednak samu seba prinútiš neustále kráčať vpred, čo najďalej od miesta, z ktorého si sa rozhodla odísť.
pinterest.com
Až raz, keď prejdeš dlhý kus cesty, si konečne sadneš a uvedomíš si, že to stálo za to. Možno prídeš aj na to, že si sa bála zbytočne a začneš ľutovať, že si to neurobila skôr. Budeš hrdá sama na seba a rozosmeješ sa, keď si pripomenieš, čoho všetkého si sa predtým obávala. Najväčší strach si totiž vytvárame my sami, v našich hlavách. Bojíme sa už len predstavy, že sa raz budeme báť… No v skutočnosti je všetko úplne iné, často oveľa ľahšie.
Ver mi, raz budeš na seba hrdá aj ty…
Tvoj život sa zmení. Všetko sa zmení… Len čo sa postavíš svojmu strachu tvárou v tvár, tá zmena príde a pozitívne ťa prekvapí. Nech už sa bojíš čohokoľvek, skús to. Odíď z práce, povedz svojim priateľom, že sa ti niečo nepáči, zbav sa ľudí, ktorí ti len odoberajú energiu. V prvom rade mysli na seba a na to, čo chceš a čo zasa nie.
Šťastný život je len zvyk. Nič viac. Nemusíš čítať dlhé príručky o tom, kde a ako nájsť to povestné šťastie, ktoré sa zatiaľ pred tebou schováva. Ono je tu – s tebou, pri tebe… Len mnohokrát pred ním zatvárame oči, pretože sa bojíme zmeny.
Autor: Dana Marcinková
Coverphoto: pexels.com
