Si skutočne šťastná? Aj ja som túto otázku nedávno dostala. A popravde, nevedela som na ňu odpovedať. Nemôžem tvrdiť, že by som bola vyslovene nešťastná. Smutná, zrutená či zúfalá. To určite nie. Dokážem sa pre niečo nadchnúť, občas ma zaskočí chvíľa, ktorá ma úprimne dojme… Skôr som vďaka tejto otázke prišla na to, že vlastne neviem, čo si pod pojmom šťastie predstavujem…

Je to stav, kedy človek dosiahne niečo, po čom dlho túžil? Vyzerá šťastie ako okamih, pri ktorom si želáme, aby trval večne a nikdy sa neskončil? Alebo sa šťastie skrýva v maličkostiach, ktoré denne prehliadame a až keď o ne prídeme, zistíme, že sme vlastne boli predtým šťastní? Je toho šťastia vôkol nás tak veľa, že pred ním musíme zatvárať oči, aby sme sa z toľkého šťastia nezbláznili? A kto dokáže šťastie vnímať viac? Ten, ktorý nikdy nepocítil bolesť, alebo ten, kto jej zažil až príliš?

Šťastie je uhol pohľadu. Čím viac ho však hľadáme, tým menej sme schopní ho vnímať…

pinterest.com

Kedy si naposledy pocítila príval šťastia ty? Našla si ho v bežný deň, v úplnej maličkosti, alebo do tvojho života muselo prísť niečo nové, niečo veľké? Vnímaš pocit šťastia každý deň alebo prichádza len veľmi výnimočne? Potrebuješ ku šťastiu iných ľudí alebo si šťastná, aj keď si sama?

Tieto otázky sa mi začínali pomaly vynárať v mysli a nemali konca. Len čo som si zodpovedala jednu, prišla ďalšia a ďalšia. Na pár sekúnd som voči sebe pocítila hnev. Prišla som totiž na to, že to, či sa cítim šťastne, je len a len na mne. Tajomstvo šťastia a jeho dosiahnutia mám vlastne na svojich pleciach a musím sa len rozhodnúť.

Chcem byť šťastná, alebo nie?

Nechcem ťa presviedčať, že táto zmena u mňa nastala zo dňa na deň. Žiadne zázraky na počkanie sa nekonali, nestala sa zo mňa šťastná bytosť, ktorá plače od dojatia, keď zahliadne východ slnka. Skôr moju dušu naplnila spokojnosť. Spokojnosť s mojím životom a s tým, akým smerom sa uberá.

pinterest.com

Kedysi som sa pozerala len na to, čo ešte nemám. Chcela som to hneď a zabúdala som, že práve trpezlivosť vedie k úspechu, nech už sa ten úspech týka čohokoľvek. Sústredila som sa len na to, čo mi chýba, a to, čo už mám, som prehliadala. Práve tento môj postoj viedol k dlhodobej nespokojnosti. Bola som otrávená, nič ma nebavilo, pretože som neustále nevedome hľadala vo svojom živote iba prázdne miesta. Avšak aj zaplnenie týchto miest ma môže urobiť šťastnou.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Veriť či neveriť?

Dnes už šťastie vnímam trochu inak…

A keď chcem, dokážem ho nájsť všade. V pokojnom večeri, kedy len ležím na gauči a čítam si knihu, na ktorú som dlho nemala čas. V ráne, kedy sa sama prebudím príliš skoro a nemusím sa nikam ponáhľať. Vo chvíľach, kedy nič nemusím a môžem všetko. Vtedy, keď mám čas pracovať na niečom, po čom už dlho túžim. V bežných rozhovoroch, ktoré sa často zvrtnú zaujímavým smerom. V úsmevoch cudzích ľudí, ktorých stretnem na ulici. A odkedy som zmenila svoj pohľad na život, mám pocit, že tých úsmevov je vôkol mňa čoraz viac. Zaujímalo by ma, či som tie usmievavé tváre začala priťahovať iba teraz, alebo tam boli aj predtým a ja som ich prehliadala.

A čo ty? Si skutočne šťastná? Ak máš opačný pocit, skús byť šťastnou. Nezvyčajná formulácia, ja viem. Ale skrýva v sebe mnoho. Šťastie nie je o ničom inom, len o tom, či ho vo svojom život chceme. Či ho náhodou neprehliadame a nezameriavame sa na to, čo nás robí smutnými. Pokús sa občas v zhone bežných dní zastaviť a nájsť zopár dôvodov, prečo byť šťastná. Práve tu a práve teraz.

Spočiatku to bude ťažké, no neskôr zistíš, že tých dôvodov je čoraz viac a sú úplne banálne. Pretože práve o tom šťastie je – skrýva sa v maličkostiach, pred ktorými si zakrývame oči.

Autor: Jana B.

Coverphoto: pexels.com

Facebook komentáre