Asi všetci nevnímame lásku úplne rovnako. Asi si ju každý z nás predstavuje predsa len trochu odlišne… trochu inak… trochu tak podľa seba. A nech je rozdielna z každého možného smeru, nech je pre niekoho viac podstatná a pre niekoho menej. Nech milujeme vášnivo, opatrne, jemne… jedno sa nikdy nezmení – keď milujeme, milujeme so všetkým.
Milujeme srdcom, ktoré nám hovorí, aby sme sa tej lásky nebáli. Milujeme celým naším telom, aj keď vieme, že je tam risk… lebo vždy nejaký je. Milujem a nielen naoko… neviem, ako sa to vôbec dá.
Keď milujeme, milujeme úprimne.
Milujeme skutočne, bez trápnych hier alebo klamstiev. Netvárime sa, akoby sme boli stále single. Netvárime sa, že sme si tým neistí, lebo nie sme. Veríme v lásku, ktorú niekomu darujeme. A nechceme za ňu naspäť nič, len trochu toho citu späť. Nemilujeme len vtedy, keď sa nám to hodí… vtedy, keď sa cítime opustení a potrebujeme sa skryť do niekoho objatia.
Milujeme stále, nevodíme niekoho za nos. Nehráme to. Je to skutočné. Netvárime sa, že sme šťastní, keď nie sme. Nepredstierame úsmev a ani hnev. Nemusíme mať strach priznať si, že sme na dne… lebo keď niekoho milujeme, vieme, že je v tom s nami. Nebojíme sa odsúdenia.
Nepredstierame cit, ktorý nepoznáme. Nepredstierame lásku, ktorá neexistuje…
Milujeme so všetkým, čo k tomu patrí, a dávame do vzťahu, ktorý budujeme, všetko, čo máme. S vášňou, ktorá nám koluje v žilách, milujeme aj chyby, ktoré máme. Lebo milovať neznamená ľúbiť len občas… milovať znamená milovať stále. Aj keď sme sklamané, aj vtedy, keď nie je všetko ružové, aj vtedy, keď si navzájom dokážeme ublížiť.
Milujeme naše rozdiely…
Občas sa nezhodneme na tak dôležitých veciach a občas si tak rozumieme vo veciach takých nepodstatných. Občas nedokážeme pochopiť to, že sme úplne iní, že ani jeden sa kvôli tomu druhému nemôže zmeniť. Avšak naše rozdiely nás nerozdeľujú. Naše rozdiely nás spájajú, ešte viac dokopy. Naše rozdiely nám ukazujú, že na nich vlastne vôbec nezáleží.
Nemáme strach z niečoho iného, z niečoho nepoznaného, lebo už dávno vieme, že práve to, čo poznáme, je občas ďaleko horšie ako to nepoznané. Už dávno sme si prešli láskami, ktoré boli postavené na tom, čo sme tak dobre poznali, na tom, čomu sme tak dôverovali, a aj tak to vždy dopadlo rovnako…
Keď sa rozhodneme milovať, milujeme so všetkým. Milujeme naplno. Milujeme toho, koho si vyberieme, toho, ktorého konečne nájdeme. Keď začneme, nechceme skončiť, a aj keď sú zlé dni, v ktorých sa možno zdá, že nevládzeme. Nechceme sa toho citu vzdať.
Coverphoto: thoughtcatalog.com