Bol to vzťah ako každý iný, hoci pre mňa bol dovtedy výnimočný. Nevravím, že občas neboli hádky, no lásky tam bolo viac. Bola v nás, v našich skutkoch a v našich pohľadoch. Aj keď sme boli mladí, začínali sme tušiť, že sme z nevinného randenia vhupli do niečoho vážnejšieho. Stalo sa to bez toho, aby sme si to uvedomili. A ešte predtým, kým sme to stihli zaklincovať niečím oficiálnym, si prišla ty…
Áno, ty. Tá mladá dáma s dlhými nohami a vlasmi tak hustými, že len málokto verí, že sú pravé. Prišla si tam, kde je miesto iba pre dvoch, a tak nám zákonite začalo byť akosi tesno… Zo vzťahu, ktorý dovtedy fungoval, sa stalo niečo, kde sa trápili všetci zúčastnení.
Ukázala si mi, že v živote nemáme žiadne istoty.
pinterest.com
Vďaka tebe viem, že to, čo mám dnes, už zajtra mať nemusím. Šťastie, láska, pocit, že niečo funguje, zadosťučinenie pri myšlienke na budúcnosť… To sú všetko veci tak prchavé a krehké, že ich nikdy nemôžeme brať ako samozrejmosť. Bolo to prvýkrát, čo sa mi niečo také stalo. Dovtedy som si naivne namýšľala, že mám svoj život pevne vo svojich rukách a nič ma nemôže vyviesť z miery.
Vstúpila si medzi nás úplne nečakane a doslova si všetko rozbila na kusy. Najprv som sa na teba hnevala. Na teba a aj na neho. Lenže postupom času zo mňa hnev vyprchal a ja som sa začala čoraz častejšie zamýšľať nad vecami, ktoré sa predtým v mojej mysli ani nemihli.
Bola to láska, ak ti on dovolil, aby si medzi nás vstúpila? Ak by si teraz neprišla ty, prišla by iná o niečo neskôr? Urobil chybu iba on, alebo som ju spravila aj ja? Bola si len dôsledkom toho, čo sme my dvaja dávno pokazili a prehliadli sme to?
Hoci sa už na život pozerám inak ako kedysi, stále však nie som ochotná vzdať sa tejto myšlienky… Všetko je tak, ako má byť. Každé trápenie, ktoré prežijeme, prišlo z istého dôvodu. Môže za ním byť problém, pred ktorým sme si dovtedy zastierali zrak, a práve bolesť, čo teraz zažívame, nám má pomôcť ho vyriešiť.
Možno si to rozbila skôr, ako by sa to neskôr rozbilo samo.
pinterest.com
Neviem, či sa len snažím utešiť, alebo sa v tom nachádza aj kúsok pravdy. Tak či tak, kvôli tebe sa už nikdy nedozviem, čo by bolo potom, pretože sa to už skončilo. Definitívne. Už viac nebudem mať možnosť zistiť, ako by môj vzťah s ním pokračoval, lebo si moje miesto prebrala ty.
Ak chce niekto z nášho života odísť, nemali by sme mu v tom brániť. Nemali by sme prosíkať ani žiadať, aby ostal. On už totiž odišiel v momente, keď nad tým začal čo i len premýšľať. A je úplne jedno, či nad tým uvažoval sám alebo v tichosti po našom boku. Vtedy už jednoducho odišiel, aj keď fyzicky tu ešte stále bol…
Ako som už povedala, nehnevám sa. A nechcem ani moralizovať, aj keď ja by som niečo také neurobila. Nikdy som sa nepozerala tým smerom, kde som mala vstup zakázaný, a nevidela som tam svoju šancu. Lenže zároveň si uvedomujem, že ľudia sú kvôli láske ochotní urobiť všetko. Porušia svoje pravidlá, riskujú svoju česť, nepozerajú sa na to, komu môžu ublížiť.
A tak mi ostáva iba jedno…
Veriť, že to, čo sa stalo, má svoj dôvod. Musím to uzavrieť v tichosti a bez akejkoľvek nenávisti, pretože tá by nikomu a ničomu neprospela. Jediné, čo môžem urobiť, je dúfať… Dúfať, že sa mi už nikdy nič podobné nestane a že ste vy dvaja vedeli, čo robíte. Verím, že je to vážne a nie je to rýchle vzplanutie citov, ktoré tak, ako vzniklo, tak aj odíde.
A tiež verím, že ty budeš spokojná po boku človeka, ktorý jedným ťahom odhodil niekoľko rokov za hlavu, a nebudeš sa báť, že to raz urobí aj tebe…
Autor: Lusy Urdová
Coverphoto: Photo by Xan Griffin on Unsplash
