Nás singles je čoraz viac. Single status máme z rôznych dôvodov. Najčastejšie, nedôvera v dôveru, kariéra a podobne. Ale aj napriek tomu sa cítime nekompletne.
“Vzťah nie je vždy riešenie. Respektíve, je lepšie žiť sám, alebo v nefungujúcom vzťahu, len preto, aby som sám nebol? Na druhej strane je naivné očakávať, že vzťahy sú bezproblémové. Ľudia sa čoraz častejšie zmietajú v osobnom chaose. Raz v období úplnej nezávislosti, potom zas majú potrebu s niekým svoj život zdieľať.
Následne vznikajú milenecko-kamarátske vzťahy, ktoré občas vyústia do partnerstiev, alebo naopak úplného rozchodu.”
Všetko má svoje pre a proti. Človek, ktorý má dlhodobo partnera, sa na malý okamih zamyslí, aké by bolo fajn, občas nemusieť vysvetľovať kam ide, prečo tam ide, alebo robiť kompromisy a podobne. Človek, ktorý je sám ( a je to aj prípad, ak je sám dobrovoľne ) sa občas zamyslí, aké by bolo pekné, ak by ho doma niekto čakal. Nehovorím často o tom, čo mi život bez druhého človeka prináša alebo spôsobuje. Naučila som sa akceptovať veci také aké sú. Po rozchode to bolo iné. Zúfalo som chcela nájsť niekoho a zaplátať tú bolestivú čiernu dieru, ktorá vo mne zostala a rástla. Časom som ju však pochopila a tým jej dovolila, aby sa rozplynula. Dnes ma už nedesí byť sama. Musím priznať, že je to z veľkej časti o zvyku. Áno zvykla som si. Dala som na rady ostatných a zamerala som sa na seba.
Väčšinou, keď sa niekomu odhodláte zdôveriť s tým, že sa občas cítite osamelo, zasypú vás spŕškou slov o tom, ako má všetko svoj čas, že všetko je tak ako má byť a musíme sa najskôr postaviť na vlastné nohy a naučiť sa milovať samých seba ako prvý. Veď kto nás bude ľúbiť, ak sa nedokážeme ľúbiť sami, všakže? Ak sa necítime ako jeden kompletný celok sami so sebou, ako môžeme žiadať od niekoho iného, aby sa ho s nami snažil tvoriť? Tak sa to predsa hovorí….
A tak som sa do toho pustila. Naozaj som tomu na čas uverila. Začala som si plniť sny. Všetky. Začala som sa vidieť tam, kde som sa videla pred tým, ako som stretla svojho ex. Ako úspešná mladá žena, ktorá niečo dokáže. Zmenila som farbu vlasov, začala som sa o seba starať. Prihlásila som sa do ochotníckeho divadla, nakoľko herectvo bolo odjakživa môj sen. Ponorila som sa do hľadania vysnívanej práce a úspechu úplne a bezpodmienečne.
Na čas ma to uspokojilo. Mala som toľko aktivít, že som jednoducho nestíhala rozmýšľať nad svojim súkromným životom. Dá sa povedať, že som na správnej ceste stať sa tým, čím som odjakživa chcela byť.
A tu mi, po čase, zasvietila kontrolka. Som teraz skutočne viac pripravená na vzťah ako pred tým?
Mám pocit, že som najkompletnejšia a najmilovanejšia osoba sama sebou ako kedykoľvek pred tým. Ale som teraz naozaj viac pripravená na nejaký vzťah ako na začiatku tejto cesty?
Keď sa dnes pri pohári vína odhodlám „posťažovať“ , že sa cítim osamelá, dostanem tie isté odpovede ako som dostala, keď to všetko začalo. Vtedy mám chuť začať kričať „A čo som asi robila posledné dva roky?!!!!“
Keď príde do cesty prekážka ľuďom, ktorí sú vo vzťahu, majú sa o koho oprieť a majú ju s kým prekonať. Ale mňa robí ďalší problém v mojom živote len znova menej pripravenou na vzťah?!
Pravda je taká, že nikdy nebudem úplný celok. Nikdy si nebudem na sto percent istá všetkým, čo robím a nikdy nebudem oslnivý dôkaz ľudskej dokonalosti a sebalásky.
Vždy ostanem osobou, ktorá sa cíti nesvoja, keď ide vonku so zadanými kamarátmi a pripadá si sama. Vždy budem osoba, ktorá už niekedy nezvláda všetko zdolávať ľavou zadnou a keď ju nikto nevidí, sadne si na najbližšiu lavičku a vypustí nezastaviteľný nával sĺz.
Keď sa pozriem na ľudí v mojom okolí, ktorí niekoho majú, nemyslím si, že sú celistvejší, alebo úspešnejší ako ja. Vôbec nie. Nemyslím si, že som sama preto, lebo nie som dosť úplná. Dnes viem, že je to o niečom úplne inom.
Jednoducho mám svoje abstinenčné obdobie… Vzťah pred tým bol silný a stal sa mojou závislosťou. Zlomil ma a vyčerpal. Momentálne nie som schopná, nadviazať žiadne romantické spojenia s druhými ľuďmi.
Lenže toto obdobie má jednu záludnú, tajnú komnatu. Čím dlhšie sme sami, tým dlhšiu dobu sa nám nedostáva dotyku. Teraz nehovorím o sexe. Ľudia ma často konfrontujú s tým, že som príliš podráždená, chladná, alebo nedostupná. Alebo dokonca príliš nezávislá.
Ale napadlo niekedy niekoho, ako sa cíti človek, ktorý je na všetko sám? On musí taký jednoducho byť. Starám sa o seba sama, platím sama všetky účty, zdolávam všetky problémy jeden za druhým, ale všetko to robím sama. Keď prídem večer domov, nikto ma nepohladí, nečaká na mňa náruč, do ktorej by som sa mohla schúliť, nieje tam nikto s kým sa môžem o trápenia a radosti podeliť. Je tam len prázdna posteľ a chladné steny.
… A to ma robí pomaly silnejšou, ale zároveň tvrdšou ženou…
Niekedy ma zadaní ľudia vedia doslova naštvať s tým, ako mi vysvetľujú, že som príliš taká a taká a preto si nemôžem nikoho nájsť. Lenže akí by boli oni? Keby na nich doma nečakala láska a pohladenie. Svojim spôsobom je to začarovaný kruh. Ale z čoho mám naozaj obavu je, že čím viac čas plynie, tým menej dokážem niekoho potrebovať…neviem presne vysvetliť tento pocit. Viem, že túžim, no keď príde na lámanie chleba, nedokážem opustiť svoju malú pevnosť v ktorej sa cítim bezpečne.
Toto je paradox, ktorý ma ťaží najviac. Desí ma, že nebudem schopná prijať to, čo najviac potrebujem. Jediné, čím som si istá je, že osoba, ktorá mi to všetko vráti, bude musieť byť silná a schopná zbúrať múry, ktoré som si okolo seba za ten čas vybudovala.
Ľudia dnes podceňujú lásku ako platonický cit a nedokážu správne ohodnotiť silu dotyku, pohladenia či objatia.
Pretože to je to, čo nám ľuďom bez vzťahu najviac chýba. To je to, čo láme ľady a robí ľudí ľuďmi. Dosť silnými aby dokázali bojovať a zostať vo svojom vnútri šťastní a ľudskí. To je to, čo z nás robí ľudské bytosti a nie stroje. A to je to, čo je najťažšie na statuse single. Chýba nám dotyk osoby, ktorú milujeme a ktorá miluje nás. Dotyk, ktorý nám dokazuje, že nestojíme proti svetu sami…Ten pocit ktorý máme, keď leží vedľa nás. Nemusí hovoriť nič, len byť a za oknami bytu sa môže strhnúť tretia svetová, no ty budeš cítiť na duši pokoj a vedieť, že všetko je tak ako má byť…
Pretože keď máme toto, dokážeme všetko, aj siahnuť na nedosiahnuteľné…
coverphoto: thoughtcatalog.com, photo: weheartit.com
