Bolesť, samota či ten trpký pocit pádu na zem… Keď nevieš, či kráčaš správnym smerom alebo či vôbec niekam smeruješ, tie otázky, ktoré si denne kladieš… Avšak na ne ale neexistujú správne odpovede. Toto sú asi najťažšie momenty v živote. No napriek tomu, ako moc to bolí, si stojím za názorom, že nás práve toto vedie tam, kde máme byť…
Že práve tieto dni nás robia silnejšími a učia nás, čo je skutočne dôležité.
pinterest.com
Sklameš ešte mnohokrát, lebo ani ty nie si bezchybná. Sklameš samu seba a bude ťažké odpustiť si zlyhanie. Ale práve vtedy to potrebuješ viac ako čokoľvek iné a na toto nemôžeš nikdy zabudnúť.
Práve vtedy si uvedomíš, že odpustiť sebe je omnoho ťažšie, než odpustiť druhým. Naučíš sa, že vedieť odpustiť je SILA, ktorú si touto skúškou získala… Pochopíš, že pochybiť nie je niečo zlé, je to niečo ľudské, a ani my nie sme výnimkami.
Sklamú ťa mnohí a najmä tí, za ktorých by si dala ruku do ohňa. Bodnú ti dýku do chrbta a budú ospevovať tvoju popravu. Prekvapia ťa, zasiahnu ťa hlboko do srdca a ty na ten pocit už nikdy nezabudneš. Budeš si ho pamätať, ponesieš si ho so sebou ešte dlhý kus cesty…
Ale práve vďaka tomu všetkému sa naučíš, ako si skutočne vážiť tých pravých – tých, ktorí nehrajú len nejaké divadlo.
Tých, ktorí by urobili pre teba to prvé aj posledné, pretože to tak jednoducho cítia a nemusia to dokazovať, lebo to cítiš aj ty. Cítiš DÔVERU, ach… dnes tak vzácnu. Cítiš LÁSKU, ktorú ti vracajú späť. Vieš, že budú za tebou STÁŤ, nech sa deje čokoľvek.
pinterest.com
Nie vždy s tebou život bude zaobchádzať ako v rukavičkách… Nebude ťa citlivo a jemne učiť, ako ho máš žiť. To je dôvod, prečo veci, ktoré s nami najviac zatrasú, sú aj vecami, ktoré s nami potom najviac žijú. Nehody, ktoré nás menia na iných ľudí, naši démoni či naše slabosti, ktoré sa ozývajú bez varovania… Tie neutíchajúce slzy, ktoré ti zaplavujú tvár, a ty nevieš, ako ich zastaviť.
Možno je to trošku nefér, že keď sa chceme naučiť niečo dôležité, musíme prejsť cez to peklo znovu a znovu…
Alebo sa naše životy musia zakaždým rozdeliť na dva svety, ktoré musíme opäť spájať dokopy… Ale ak nás toto všetko má skutočne zachrániť pred celoživotnými sklamaniami a chybami, tak to za to stojí.
Ak je občasná bolesť skutočne nevyhnutná, tak to, čo môžeme urobiť, je snažiť sa ju minimalizovať. Nie je možné byť perfektní a bezchybní úplne vo všetkom, nemôžeme pred ňou utiecť ani sa jej vyhnúť, no stále sa môžeme pred ňou obrániť.
SILOU, VIEROU a PRIPOMÍNANÍM si, že nič z toho netrvá večne. Stále môžeme skúšať iba ŤAŽIŤ z týchto negatívnych udalostí v našich životoch a využiť ich v náš prospech…
Coverphoto: thoughtcatalog.com
