Viem, že doba je taká, aká je, a ten, kto sa nevie pochváliť tým, čo si vybudoval, nie je podľa iných úspešný. Ale čím viac tento trend budeme podporovať, tým to bude horšie. Ak sa niekedy zamyslím nad konaním a správaním iných, je mi smutno. Je mi ľúto tých duší, ktoré sa večne za niečím naháňajú, a pritom si neuvedomujú, že to najdôležitejšie im uniká.
Občas sa pýtam, čo tí ľudia vlastne zbierajú, o čo presne im ide. Čo tak naháňajú a kam sa vôbec ponáhľajú? A či sú v skutočnosti šťastní…
pinterest.com
Ľudia, zbierajme spomienky…
Také, na ktoré keď si aj po rokoch spomenieme, budeme sa usmievať. Budeme cítiť to šťastie, ktoré sme pociťovali vtedy, budeme mať v duši pokoj, ktorý tam bol predtým.
Zbierajme spomienky, ktoré nám budú v ťažkých časoch oporou. Budujme si v pamäti svoje malé súkromné impérium, ktoré bude len a len naše. Nenaháňajme sa za niečím, čím dokážeme náš úspech iným. Poďme radšej zozbierať niečo, čím sami sebe ukážeme, že žiť sa oplatí.
Robme veci šialené, ktoré nám zrýchlia tep a donútia nás rozosmiať sa. Prekonávajme svoj strach aj svoju lenivosť a rozbehnime sa svetu v ústrety, akoby toto bol náš posledný deň. Pamätajme na to, že nie je isté, čo bude zajtra a či tu vlastne ešte budeme i my. Tak nečakajme, no konajme tak, aby sme mali na čo spomínať, keď nám bude najťažšie.
Iba šťastná duša prekonáva prekážky o niečo ľahšie.
Pretože čím viac si počas svojho života dokážeme, že život má nejeden krásny zmysel, tým rýchlejšie sa vysporiadame s problémami, ktoré nás postretnú. Budeme veriť, že len čo prekonáme toto obdobie, ďalšie šťastie si nás nájde samo. Proste v sebe zbieraním šťastných spomienok nepochováme nádej a životný optimizmus.
Neseďme doma, ale vyberme sa von. Pokojne aj sami, ak nemáme nikoho, kto by s nami zdolával dobrodružstvá. Odlepme sa od obrazoviek, prestaňme sledovať príbehy iných a poďme konečne rozvíjať ten svoj.
pinterest.com
Poďme žiť svoj príbeh a nechávajme sa strhnúť jeho dejom, ktorý nie vždy môžeme ovplyvniť, no práve to je na živote to krásne. Tie možnosti, ktoré nám ponúka, tie nepredvídateľné situácie, ktorým musíme čeliť a ktoré sú mnohokrát jednoducho nezabudnuteľné.
Raz chcem spomínať na to, ako som žila…
A nie na to, ako som sa bezcieľne potulovala životom a dni, mesiace i roky mi unikali pomedzi prsty, pričom mi po nich nezostali žiadne spomienky, ktoré by stáli za to.
Tak teda zbierajme pekné okamihy. Nezabúdajme, že sme večné deti, ktoré stále potrebujú niečo objavovať. Choďme tam, kde nás to láka, a nechávajme sa unášať životom, pričom majme pred očami jeden jasný cieľ – šťastie a momenty, na ktoré keď si spomenieme, povieme si, že žijeme tak, aby sme boli spokojní.
Autor: Melany
Coverphoto: Photo by Tamara Bellis on Unsplash
