Otázka, či ide o toho pravého alebo tú pravú, sa nám v mysli vynorí vždy, keď sa niečo vo vzťahu začína lámať. Práve vtedy, keď opadne prvotný ošiaľ, hladina hormónov v krvi pri vzájomných dotykoch nezaznamenáva šialenú sínusoidu a dvojica po večeroch namiesto sledovania nočnej oblohy rieši omnoho praktickejšie záležitosti.
Tak je to ten pravý alebo nie? Pozerám sa práve na niekoho, koho som celý život hľadal a s kým sa budem deliť o všetko, čo mi život ponúkne? To všetko sú otázky, na ktoré, žiaľ, odpovede nieto. Ale… Môžeme si to rozmeniť na drobné.
Žena musí byť mužovou slabosťou…
Vskutku peknou ilúziou každého muža je domnienka, že nemá žiadne slabosti. Nič ho neprekvapí, nevyvolá v ňom strach ani paniku, a tak si žije v príjemnej bublinke, v ktorej sa cíti ako pravý chlap. Tak to má byť, ale…
Až kým nestretne ženu… Tú pravú… Prejde síce veľa času, kým si to prizná, ale raz nastane ten moment. Pozrie sa na ňu a uvedomí si, že pri myšlienke, že by o ňu raz prišiel, šalie. Cíti nespokojnosť, pretože vie, že ju nikdy neuchráni na sto percent a je toľko možností, kedy ju môže niekto či niečo zraniť. Pochopí, že sa práve díva na svoju najväčšiu slabosť a nikdy tento pocit zo seba nevyženie.
Vtedy si môže povedať, že áno, toto je tá pravá. Toto je žena, ktorá ho ako jediná niečo naučila, a síce to nie je práve príjemné zistenie, svojím spôsobom je to pokrok. Progres v jeho živote, na ktorý je potrebné vnútorne dospieť.
Muž musí v žene vzbudiť lásku a nehu aj vtedy, kedy by sa najradšej ukryla pred celým svetom…
So ženami je to úplne opačné, nakoľko sú síce zraniteľné, ale ako sa vraví… v konečnom dôsledku sú nezlomné. Myslím si, že práve vďaka svojej schopnosti milovať sa zo všetkého otrasú oveľa skôr ako muži.
To, že našli toho pravého, zistia vo chvíľach, kedy prestanú spoznávať samy seba a robia niečo, čo robiť nechcú, ale čosi ich k tomu núti a toto zapretie samých seba im ešte navodzuje zvláštny dobrý pocit. Ak zo seba nemôžu odohnať potrebu postarať sa a dopriať svojej polovičke pocit, že mu poskytnú všetko, čo má žena mužovi dať, je dosť možné, že našli toho pravého.
Najčastejšie je to zreteľné vo chvíľach, kedy by si najradšej vyložili nohy a zavreli sa do vákua, ale… Varia, upratujú a pýtajú sa, aký sme mali deň. Aj napriek únave, aj napriek tomu, že jediné, po čom ich duša piští, je svätý pokoj a totálne ticho.
A čo je najdôležitejšie…
Ak chceme nájsť toho pravého, musíme stlmiť svoje ego. Neutečme po prvom nedorozumení. Vzťah nie je len o pekných chvíľach, ale aj o tých, kedy prehltneme horkú slinu a povieme odpúšťam ti. Vymazať zo svojho života človeka, ktorý pre nás urobil milión krásnych vecí a jednou jedinou nás zranil, je ľahké.
Ale omnoho ťažšie je zaspávať potom osamote, pretože sme nedokázali vyhrať súboj s vlastnou hrdosťou. Tým pádom sme prehrali hneď dvakrát, ale to zistíme až oveľa neskôr…
Coverphoto: Photo by Soulseeker – Creative Photography on Unsplash