Spomínam na časy, kedy sme sa spoznali. Kto by bol povedal, že sa to raz skončí takto… Tvojím odchodom v čase, keď som ťa najviac potrebovala nielen ja, ale aj niekto, kto prišiel na svet vďaka nám dvom. Sľúbili sme si, že spolu zostaneme v dobrom aj v zlom. A ty, keď tie zlé časy nastali, si odišiel bez slova…
Najviac ma okrem tvojho odchodu prekvapilo to, ako vlažne tento fakt prijali iní. Akoby to bolo normálne, že sa muž zbalí, zabudne na záväzky a zodpovednosť a začne si žiť svoj život. Veď v tom starom sa niečo pokazilo, tak prečo by si nemal mať možnosť začať odznovu…
unsplash.com
Ak by som to isté, čo si urobil ty, urobila ja, asi by som nemala šancu na nový začiatok. Nik by so mnou už začínať nechcel. Ťažilo by ma vlastné svedomie a pošpiňovali vlastné skutky. Ale dôležité je to, že mne to nikdy nenapadlo. Naozaj mi ani v tej najťažšej chvíli neprišlo na um zbaliť sa a nechať ťa so synom samého.
My ženy to máme asi nastavené inak…
Nehľadáme únikovú cestu, ale riešenia. Zameriame sa na svetlé body v našom živote a snažíme sa nimi prekryť aj tie tmavé a temné. Ak raz milujeme, je to navždy. Neexistuje iné východisko. A najväčšiu lásku, celoživotnú a trvácnu nachádzame v bytostiach, ktoré na tento svet privedieme.
Vieš, ja by som so sebou nedokázala žiť, ak by som od vás odišla. Kúsok z môjho sveta by som zanechala pri vás a viac by môj svet bol nekompletný. Ale snažím sa pochopiť, že muži to cítia inak. Volia ľahšiu cestu a ak niečo nevyjde podľa plánu, nesnažia sa nájsť šťastie aj v ťažkých okamihoch. Jednoducho si nájdu nové miesto na život, kde začnú odznovu dúfajúc, že tentokrát to vyjde.
Chcem ti len povedať, že sa už nehnevám…
Hnevala som sa dlho, ale hnev sa už pominul. Uvedomila som si totiž, že je lepšie, ak s nami nie si. Určite je to lepšie pre nás, no neviem, či aj pre teba, ale to ma už popravde nezaujíma. Áno, je lepšie, ak sa ma syn občas na teba spýta a ja mu poviem, že si odišiel, akoby sa denne pozeral na to, ako sa hádame, ako si nás nevážiš, ako utekáš za inými, ako sa necítiš v našej prítomnosti dobre a želáš si, aby sa isté veci v našich životoch nikdy neudiali.
No niečo by som ti predsa len chcela odkázať… Podľa mňa si sa vzdal lásky, ktorú nikde inde nenájdeš. Nehovorím teraz o láske z mojej strany. Každá žena je nahraditeľná… Ale o láske od nášho syna. Možno nie je ako iné deti, ale vie milovať ako nik iný. Občas mám pocit, že je chápavejší a rozumnejší ako deti, ktoré sú zdravé.
pinterest.com
Ale ty na to nikdy neprídeš, lebo si sa zľakol toho, aké prognózy nám lekári dali. Nepočkal si si na to, ako sa všetko bude naozaj vyvíjať, nechcel si to vidieť na vlastné oči, nechcel si ani len veriť, že ak obaja budeme chcieť, môže to byť dobré. Nechcel si sa dočkať šťastného konca, nechcel si vidieť jeho pokroky, za ktoré som sa ja každý večer modlila.
Vieš, nič z toho, čo nám tvrdili, sa nenaplnilo…
Je to tisíckrát lepšie ako verzie, ktorými nás strašili. A preto chcem, aby si vedel, že si sa nezbavil problémov. Ty si sa vzdal šťastia. Nikdy nezažiješ ten pocit, keď sa pozrieš na vlastné dieťa a povieš si, aké hlúposti nám doktori pri jeho narodení tlačili do hláv. Nikdy nepocítiš vďačnosť za to, že sa veci majú tak, ako sa majú. Nikdy si nepovieš, že už prekonáš všetko, pretože ty si nič prekonávať nechcel.
Ale to je v poriadku. Želám ti v tvojom novom živote veľa šťastia. Nech ho je aspoň sčasti toľko, koľko by si prežíval s nami, ak by si nás naozaj miloval… Je mi ťa ľúto… Pretože si sa vzdal tých najkrajších okamihov, ktoré s nikým iným nezažiješ.
Autor: Mária B.
Coverphoto: Photo by Ali Pazani on Unsplash
