Viem, že cítiš hnev, ale už preň nemám pochopenia. Vraví sa, že skutočný charakter človeka sa ukáže až vtedy, keď pre neho prestaneme robiť to, na čo bol zvyknutý. Keď viac nemôžeme alebo nechceme pomáhať, počúvať, radiť, čakať… A tento stav som práve dosiahla. Povedala som si dosť, pretože roky, ktoré sa stratili v mojej minulosti, svedčia len o tom, že je to zbytočné.
Mrhala by som len mojím časom a mojou energiou plytvajúc ďalšími rokmi, ktoré bez teba môžem prežiť inak. Lepšie, plnohodnotnejšie. Síce sama, pretože po skúsenosti s tebou sa do ďalšieho vzťahu len tak nepohrniem, ale stále to bude lepšie ako toto. Ako sa prizerať na niekoho, kto sa neustále hľadá a nič nenachádza, pričom za ten bordel, ktorý v duši má, obviňuje každého, len nie seba.
unsplash.com
No takto život nefunguje…
Chcem ti teda len povedať, že pokiaľ sa nenájdeš ty sám, nik iný ti v tom nepomôže. Neviň druhých za to, že sa ti nedarí, že ostatným ich plány vychádzajú a tebe nie. Vieš, to nie je o osude, šťastí alebo nejakom vesmírnom predurčení. Je to o človeku. O tom, či vie, čo chce, či vie, ako to dosiahne, alebo sa radšej rozhodne sedieť doma a nadávať.
Tí šťastní ľudia v tvojom okolí museli na svojom šťastí zapracovať. Nespadlo im z neba priamo na hlavu, ver mi. Sú za tým roky plné práce, ktorú nik iný okrem nich nevidí. Majú za sebou chvíle, ktoré boleli a žiadali si veľa sily, ale oni sa napriek tomu nevzdali. Zatiaľ čo ty si sa ani nenamáhal začať…
Namiesto toho, aby si nasledoval ich príklad, si si povedal, že radšej zakotvíš vo vzťahu. Spočiatku ti to asi dodávalo elán do života, pretože každý z nás sa cíti lepšie, ak nekráča sám. Ale niekedy práve to potrebujeme… Prejsť si určitú cestu osamote, aby sme neskôr všetko to, čo sme na nej nazbierali a zažili, mohli niekomu poskytnúť.
Prázdna duša sa ani vo vzťahu nenaplní pokojom a láskou. Prázdna duša bude prázdnou naveky, až kým nepríde na to, že všetko to, čo jej chýba, nenájde tam vonku…
A preto mi prepáč, ale nie som tu na to, aby si vďaka mne hľadal seba…
Nájdi sa sám, prosím. Nechci od iných, aby za teba urobili prácu, ktorú máš urobiť ty sám. Už ma viac nebaví počúvať o tom, ako nevieš, čo chceš, ako potrebuješ čas, ako si musíš premyslieť, ktorým smerom sa chceš uberať.
Ak máš chaos sám v sebe, nik iný ho za teba neuprace. Zahltíš ním postupne nielen seba, ale aj všetkých navôkol. A výsledkom bude iba to, že každý, kto to s tebou na začiatku myslel dobre, odíde, pretože všetky vzťahy svojím prístupom k životu skôr alebo neskôr zničíš.
unsplash.com
Prosím, nečakajme, že nám iní ľudia vyriešia naše problémy. Nechcime od vzťahov, aby liečili naše doráňané srdcia, komplexy či duševné stavy, ktorým sa nevieme vyhnúť. Ak nás niečo trápi, tlačí a omína, je načase ponoriť sa do seba a započúvať sa do toho, čo nám vraví naše srdce.
Hovorme milujem ťa až vtedy, keď milujeme sami seba. Hľadajme blízkosť iných až potom, ako sa naučíme vychutnať si samotu. Prejdime kusisko našej životnej cesty iba v spoločnosti našich myšlienok a neobzerajme sa, či sa niekde nenachádza ruka, ktorá by nás mohla viesť.
Vzťahy sú na to, aby zveľaďovali to krásne v nás. Nie na to, aby do našej duše vliali niečo, čo tam nie sme schopní dať my sami…
Autor: Allis
Coverphoto: flickr.com
