Niekedy mám pocit, že sa niektorí ľudia ženú do vzťahov len preto, aby nezostali na ocot. Nestýkam sa s takým množstvom žien a už vôbec s nimi nevediem rozhovory o tom, ako to vnímajú ony, tak sa radšej zameriam na mužov. Predovšetkým chlapov po 35ke táto mánia nájsť si čím skôr partnerku posadne až šialeným spôsobom. Babka ich na rodinnom obede bombarduje otázkami, kedy už bude vnúčik, na svadby svojich rovesníkov chodia zásadne sami, a tak si povedia, že už nastal čas.
A namiesto toho, aby sa teda bedlivým okom rozhliadli po svete, zavesia si na seba prvú, ktorá ide okolo. Aspoň tak sa mi to teda zdá. Že len čo ich samota zdrapne za krk a pritlačí im krčnú tepnu, postavia sa do stredu ulice a rýchlo sa za nejakou osamelou žienkou načiahnu. Občas to dokonca vyzerá tak, že si pri tomto odchyte nasadia nejakú ochrannú masku, ktorá im zastrie zrak, sluch a dozaista aj mozog.
unsplash.com
Inak si to totiž vysvetliť neviem. Snažil som sa, ale nepochopil som to. Jedinou mojou teóriou, ktorá by aspoň trochu rozpitvala túto problematiku, je to, že sa boja, že zostanú sami. Že čas pobeží, oni budú mať na krku 40tku, v garáži športiak, ktorý im dodá pocit, že sú stále mladí, a prázdnu posteľ, ktorá im vždy, keď si do nej budú líhať, pripomenie, že ak dostanú soplík, zomrú naň osamote.
Prečo sa tak veľmi bojíme zostať sami?
Ja osobne verím životu. Pozorovanie okolia mi otvorilo oči a niekoľkokrát som mal možnosť vidieť, že sa oplatí počkať a neuspokojiť sa s niekým, kto mi lezie na nervy. Áno, uznávam, aj tá najväčšia láska nám bude občas liezť na nervy, ale na rozdiel od tej nepravej, pri tejto osobe si povieme, že to prejde, že je to roztomilé a že ju milujeme takú, aká je. Jednoducho nebudeme zháňať krompáč, každý druhý deň vypisovať rozvodové papiere a zaháňať žiaľ, hnev aj smútok na dne pohárika.
Verím, že na každého z nás tam vonku niekto čaká. Niekto, kto je stvorený na spolužitie s nami a zapasuje k nám tak ako nik iný. Tak prečo to siliť? Prečo sa naháňať, hľadať a plakať, že sme sami? Prečo vstupovať do zväzku s niekým, s kým to nie je nieže dokonalé, ale ani dobré, len preto, aby som náhodou neskôr nebanoval a nezostal sám?
unsplash.com
Mnohokrát si hľadaním partnera či partnerky neuvedomujeme, že možno nastal čas naozaj zostať sám. Na pár mesiacov, niekedy aj rokov. Tento čas by sme mali využiť na to, aby sme si premysleli, čo od vzťahu žiadame, aby sme konečne objavili samých seba, pretože v prítomnosti inej osoby to často nie je možné. Možno preto nám predošlé vzťahy stroskotali… Lebo sme netušili, čo vlastne chceme a kto naozaj sme.
Zostať sám v skutočnosti nie je hanba…
Vypovedá to len o tom, že sa nebojíme stáť na vlastných nohách, že sa nemusíme stále pridŕžať cudzej ruky. Že sme našli najlepšieho spoločníka sami v sebe a vieme si vychutnať život aj bez toho, aby nám niekto dával pocit, že sme ľúbení. Áno, je to pekné, cítiť sa milovane. Ale ak je toto jediný dôvod, prečo hľadáme vzťah, je to smutné.
Aj tak si myslím, že ehm… (teraz nechcem nikoho uraziť) jednoduchší ľudia si lásku hľadajú ľahšie. Tak ako nemajú veľké ambície v živote, tak je to aj vo vzťahoch. Stačí im úsmev, stačí im záujem a už sú zamilovaní… Nikdy som tomuto princípu celkom nerozumel, ale keď sa trochu zamyslíte, určite mi dáte za pravdu.
Tí najinteligentnejší, najuvedomelejší a najkreatívnejší ľudia sa zväčša vydajú/oženia až v pokročilejšom veku. Proste vedia, čo hľadajú, a neuspokoja sa len s demo verziou svojej vysnívanej polovičky. A čo mi je na nich sympatické najviac – neriešia, že sú sami. Sú sami a užívajú si to, pretože našli naplnenie vo všetkých oblastiach svojho života. Tým pádom si nemusia boliestky liečiť po boku inej osoby.
Nie, svet sa nezrúti, ak na istý čas zostaneme sami. Ak sa v našom okolí zatiaľ nenachádza nikto, s kým by sme si vedeli predstaviť spoločný život, má to tak byť. Máme si dopriať čas na to, aby sme mnoho vecí pochopili, niečo si v sebe ujasnili. Často totiž najviac v druhých hľadáme to, čo nám chýba. A až potom, keď zistíme, že tieto veci nenájdeme v nikom inom len v nás, sa stávame osobou, ktorá je zrelá na vzťah…
Coverphoto: Photo by Joshua Earle on Unsplash
