V živote som urobila veľa chýb a viem, že každá z nich sa mala stať. Nechcem spochybňovať fakt, že ma všetko nepekné, čo sa mi doteraz udialo, niekam posunulo. Postupne som sa naučila odpúšťať si všetky pochybenia, avšak pri jednom z nich ma aj po dlhom čase pichne pri srdci. Asi je to tým, že z tejto chyby pre mňa vyplynulo aj najväčšie ponaučenie. Je to jeden z tých prešľapov, ktorý som si síce odpustila, ale nikdy naň nezabudnem.

Snažila som sa. Príliš. To bol môj najväčší omyl. Myslela som si, že ak do niečoho budem neustále nalievať svoju energiu, musí sa to skončiť dobre. Tak, ako to chcem ja. A tomuto presvedčeniu som obetovala všetko, čo som mala. Šla som si tvrdo za svojím cieľom, pred očami som mala vidinu budúcnosti po boku s človekom, ktorý ma miluje, a ostatné ma nezaujímalo. Dohovárala som si, že ak vydržím ešte chvíľu, výsledok ma príjemne poteší.

Veď predsa ak pravidelne polievame jeden stromček, raz z neho musí byť poriadny stromisko, nie?

unsplash.com

Ak sa o niečo s láskou staráme, tá láska sa nám vráti. Ak niečomu všetko obetujeme, jedného dňa môžeme zberať úrodu… Avšak nie vždy to platí. Teraz to už viem. K tomu stromu sa môže priblížiť búrka a môže ho vytrhnúť aj s koreňmi. To je niečo, čo nemá nič spoločné s mojou láskou, starostlivosťou či obetou. Ja to jednoducho neovplyvním.

Nanešťastie, toto poznanie ku mne prišlo, až keď bolo neskoro. V čase, keď tá búrka odznela. Vtedy som prišla na to, že nič nie je isté. Že ja môžem vyvíjať akúkoľvek snahu, no osud toho stromčeka vo svojich rukách nemám. Vždy naň bude číhať toľko nebezpečenstiev, ktorých následky ja zvrátim nemôžem.

Nič, čo nejde samo, nebude večné. Tak sa, prosím, vždy, keď budeš vyvíjať nadmerné úsilie, zamysli, ako dlho to ešte vydržíš.

Snažiť sa určite zmysel má…

Ale nie večne. Nie vtedy, ak ani po dlhom čase neprichádza žiadny výsledok. Niekedy totiž nepomôže snaha, ale to, že si ponecháme otvorené oči a pozorujeme realitu takú, aká v skutočnosti je.

unsplash.com

Dnes už nemilujem aj za dvoch. Milujem sama za seba a keď môj cit nie je opätovaný, viem, že nastal čas odísť. Dnes už nekladiem jednu otázku stokrát. Ak nedostanem jasnú odpoveď ihneď, je mi jasné, že ju nedostanem už nikdy. Dnes sa nesnažím byť tou najlepšou v očiach druhých. Ale stretávam sa len s tými, ktorí ma milujú takú, aká som, aj s mojimi chybami.

Je to lekcia, za ktorú som vďačná, hoci ak by som mala možnosť zmeniť svoju minulosť, urobila som to… 

Prestala by som sa snažiť omnoho skôr. Zabudla by som na to, čo som si vysnívala, a všetku tú energiu by som radšej vložila niekam, kde by sa naozaj mohla časom rozvíjať. I keď… Možno to muselo byť tak radikálne a boľavé, pretože inak by som si toto poznanie navždy nezapamätala.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
To, po čom túži poškodené srdce

Niektoré životné lekcie sa nám totiž musia vryť priamo do srdca, aby sme na ne nikdy nezabudli. A tento proces, žiaľ, musí byť bolestivý. Vďaka chvíľam, kedy sa poriadne vytrápime, kedy prídeme na to, že sme urobili chybu, sa staneme inými ľuďmi. O niečo silnejšími a odolnejšími voči všetkému, čo nás v budúcnosti postretne.

Coverphoto: Photo by Luis Machado on Unsplash

Facebook komentáre