Komu sa to nestalo, tak ten je šťastný človek a ani si neuvedomuje, od koľkých sĺz ho život ušetril. A komu sa to stalo alebo kto to práve prežíva, presne vie, o čom chcem dnes hovoriť. Zamilujeme sa. Ten človek nás priťahuje tak, ako doposiaľ nik, a v nás sa rozrastá túžba v jeho očiach zažiariť. Chceme byť najkrajšie, najúžasnejšie, najsexi a najšikovnejšie. Spočiatku sa tak aj cítime, ale je to len dočasné. Zrazu začíname upadať, pretože ten, do koho sme sa zamilovali, si nás nevšíma…
Možno nás vníma iba periférnym pohľadom, pretože v centre svojej pozornosti má niekoho iného. Možno nás registruje, ale pritom nás prehliada. Akoby sme neboli dosť zaujímavé na to, aby začal nad nami vo voľnej chvíľke premýšľať. A my stojíme v tieni, ktorého pochmúrnosť sa pomaly usádza aj v našej duši. Máme chuť plakať, no už na to nemáme silu, a túžime len po jednom – aby sa ten, koho milujeme, konečne prebudil, všimol si nás a začal k nám cítiť to, čo cítime my k nemu.
No nie vždy je to možné…
Môžeme byť aj tou najdokonalejšou osobou na svete a môžu nás chcieť tisícky ľudí, ale ak sa zamilujeme do niekoho, pre koho sme len obyčajnou figúrkou v tomto šírom svete, čaká nás peklo. Tým horúcejšie, čím viac si rozumne nevysvetlíme, že tadiaľto naša cesta nevedie. Ale ako to už býva, to, čo je nedosiahnuteľné, je lákavé. A láska, ktorá nie je opätovaná, nás prinúti zmeniť sa tak, že sa prestávame spoznávať.
Tie noci, kedy chceme zaspať, sme príšerne unavené, ale napätie v našom tele nám nedovolí ponoriť sa do spánku. Tie dni, kedy prestávame vidieť zmysel v hocičom, čo nás predtým bavilo a napĺňalo. Tie otázky, ktorými si ubližujeme, pretože začíname hľadať chybu v sebe a nahovárame si, že nestojíme za nič. Tie chvíle, kedy pochybujeme o dôležitosti nášho života, pretože ak máme žiť s pocitom, že pre niekoho neznamenáme vôbec nič, vyvolá to v nás strach, čo s nami bude ďalej.
Prečo tak veľmi chceme niekoho, kto nechce nás?
Je to jednoduché a komplikované zároveň, podľa toho, z akej strany sa na tento „problém“ pozrieme. Je to vlastne rovnaké ako vzťahy samotné. Buď ich vnímame komplexne – očami i srdcom, alebo sa zameriame na tie dieliky, ktoré sú rozlámané a nikam nepasujú, dôsledkom čoho sa neustále len točíme v bludnom kruhu.
Ak by sme si bez akýchkoľvek citových búrok priznali, že ak nás tento človek nechce, nič s tým neurobíme, a tým pádom je to znamenie, že na nás čaká niekto lepší, bolo by po probléme. Pár dní na to by nás ešte sem-tam pichlo pri srdci a možno by nám po líci stiekla i nejaká tá slza, pretože nik z nás sa nevie odosobniť na sto percent. Od vzťahových záležitostí už vôbec nie.
Lenže my zachádzame do detailov a nevedomky si tým ubližujeme…
Snažíme sa prísť na to, o koho sa teda ten človek zaujíma, ak nie o nás. S tým sú spojené dlhé hodiny na internete, vďaka ktorým máme o ňom lepší prehľad ako on sám. Vieme, kde má rodinu, na akých oslavách bol, s kým sa priatelí a s kým nie. Všetky ženy, ktoré sa vo virtuálnom svete okolo neho mihli, máme prelustrované tiež. Časom, keď všetko prebolí, nám to príde smiešne, pretože ono to smiešne aj je. Vyhľadávať si detailné informácie o niekom, kto ani netuší, čo všetko k nemu cítime, je znak totálneho zúfalstva, a hoci to dobre vieme, robíme to aj tak.
A keď prídeme na to, že hľadanie všetkých týchto hlúpostí a prechádzanie sociálnych sietí vlastne k ničomu neviedlo, zúfalstvo sa ešte len prehlbuje. Namiesto vyriešenia celého problému sme len stratili čas a dívali sme sa stovky na fotografií niekoho, koho bytostne chceme objímať pri zaspávaní.
Ak nás niekto nechce, chceme ho o to viac, pretože…
Chceme niečo dokázať svojmu egu. Nik z nás nechce byť prehliadaný či nemilovaný. Prišli sme predsa na tento svet, aby sme mali to, čo chceme… A keď sa to zrazu nestane, naša hrdosť šalie. V kombinácii so zlomeným srdcom to predstavuje vstupenku do horúcich pekiel.
Ak si sa ocitla v podobnej situácii, zahoď toto obdobie za hlavu. Viem, veľmi dobre viem, že to nie je také ľahké, ale dá sa to. Uvedom si, že to, čo k nemu cítiš, nemôže byť láska, iba bláznivé a krásne pobláznenie spojené s túžbou a vášňou. Láska totiž nevzniká, ak toho druhého pozorujeme z diaľky. Začína sa rozvíjať vo chvíľach, kedy jeden druhému dokazujete svoje city. A v tejto fáze si sa s ním, žiaľ, neocitla.
Povedz si, že po ňom túžiš len preto, že ťa prehliada. Že ťa k nemu priťahuje práve jeho nedobytnosť. A v neposlednom rade si uvedom, že tvoja hodnota je niekde úplne inde. Silná žena hodná pozornosti a rešpektu nebude nikdy vystrájať, aby k sebe prilákala muža. Sebavedomá žena vedomá si svojej ceny si počká, kto o ňu prejaví záujem a je si istá tým, že k sebe pritiahne iba klenoty, ktoré rozžiaria jej život…
Autor: Sára
Coverphoto: Photo by Daria Litvinova on Unsplash