Často sa hovorí, že muži sú tí, ktorí zo vzťahu zdrhnú prví. A ja s tým nesúhlasím. Nie je to iba môj názor, no podľa toho, čo som už mal možnosť za svoj krátky život vidieť, si dovolím tvrdiť, že z partnerských zväzkov utekáme na rovnako všetci bez rozdielu. Muži aj ženy. A to je dobre, pretože ak nám niečo ubližuje a my to nemôžeme zmeniť, poďme hľadať niečo iné. Avšak o tom som dnes nechcel… Teraz by som rád hovoril o tom, aké ženy zostávajú v našej mysli naveky.
Jednoducho ak sa od nás vzdialia a viac ich nemôžeme nazvať našou polovičkou, spomenieme si na ne i po rokoch s výčitkou, s radosťou aj so zvláštnym neidentifikovateľným pocitom v oblasti hrudníka. Zabudnúť je nemožné, dokonca niektoré ich vlastnosti hľadáme v každej žene, ktorú stretneme neskôr.
unsplash.com
A nič také nenachádzame…
Síce sa hovorí, že ženy sú v podstate rovnaké, je to skôr polopravda. Sčasti pravda, sčasti omyl. Niektoré ženy sú iné. Už našli v živote to, čo v ich duši rozdúchalo ten povestný plamienok, ony si ho chránia svojimi útlymi dlaňami a s jeho teplom sa delia len opatrne. A toto je to, čo ma k niektorým ženám vždy priťahovalo. Bol to pocit, že som jeden z mnohých, ktorého si vybrala a s ktorým bola ochotná podeliť sa o to, čo ju robilo šťastnou.
Nevravím, že sú takéto vzťahy na sto percent trvácne. Nemusia vydržať celý život, pretože občas to proste nejde. Ale sú nezabudnuteľné a my chlapi o ne bojujeme tak, ako o nič iné v živote. Snažíme sa chápať, porozumieť, vydržať a zlepšiť všetko, čo sa zlepšiť dá, pretože to stojí za to.
Aj keď to niekedy nie je ľahké…
Aby som tieto slová trochu viac zosobnil a priblížil vám, čo presne mám na mysli, napíšem príklad. Pre vás malý, pre mňa veľký. Je totiž z môjho života, pretože jednu takúto ženu som stretol a nie, neodišiel som po prvej hádke alebo náznaku, že sa niečo kazí.
Bola iná. Smiala sa aj vtedy, keď to niekedy nebolo žiaduce, ale bolo to čarovné. A dodnes mám tie jej výbuchy smiechu pred očami. Nedalo sa nesmiať s ňou. Život mala uprataný a tam, kde sa začal kopiť neporiadok, okamžite nabehla, aby s ním raz a navždy skoncovala.
No čo ma najviac presvedčilo o tom, že som stretol osobnosť a nie niekoho, kto sa len potáca svetom, bolo to, že som vždy vedel, čím jej urobím radosť. Proste mala utriedené, čo miluje a čo nie, a dávala to nevedomky najavo. Určite poznáte ľudí, ktorým nemáte čo kúpiť k sviatku. Pretože poriadne ani neviete, čo im urobí radosť, a možno to nevedia ani oni.
unsplash.com
No ona to vedela, pretože sa v živote nestratila…
Keď som šiel do obchodu, hoci aj po suché rožky, často sa stalo, že som z neho vyšiel s nejakou maličkosťou. Pre ňu. Lebo som vedel, že ju to poteší, a zároveň som sa tešil na to, ako sa bude tešiť ona. Jednoducho sa zmierila s tým, aká je, nehľadela na to, či sa niektoré jej vášne k nej hodia, čo na ne povedia iní… Bola sama sebou a ja som ju za to miloval.
Muž nikdy neopustí ženu, ktorá našla samu seba. V tom, ako sa cíti a čo robí. Takú, ktorá sa neporovnáva s inými, lebo vie, že je jedinečná. Už má jasno v tom, čo ju dokáže rozosmiať a čo zase rozplakať. Vie, že je rozdiel medzi osobou a osobnosťou a nebojí sa to dať najavo. Jednoducho nikdy neopustíme ženu, pri ktorej máme pocit, že našla istotu sama v sebe, a my jej vďaka tomu chceme ukázať, že rovnaké bezpečie nájde aj v nás.
Tieto ženy sú návykové, pretože nám denne ukazujú, ako v skutočnosti vyzerá bezpečie a teplo rodinného krbu. Sú stále, no zároveň premenlivé a toto nám nedovolí zaspať na vavrínoch. Budeme ich chcieť neustále objavovať a každý deň im o trochu viac porozumieť. Ak by sme odišli, pocit, že sme s ňou ešte neprežili všetko a že zostalo toľko nedopovedaného, by nás z času na čas prepadával až do konca života.
Coverphoto: Photo by Drew Tilk on Unsplash
