Áno. Si sklamaná. Vidím to. Vidia to aj iní. Keď kráčaš po ulici, tak to už nie si ty. Nie si to dievča so širokým úsmevom, ktoré má pocit, že je milované. Necítiš to šťastie, ktoré ti pomáhalo prekonať všetky chvíle…
Práve teraz, keď čítaš článok za článkom, si praješ, aby si našla ten pravý, kde ťa niekto pochopí. Možno to bude práve môj a možno nie…
Praješ si, aby si sa prebudila z tejto tvojej nočnej mory, pretože jediné, čo cítiš, sú tvoje stekajúce slzy po lícach… Praješ si, aby ti niekto vyčaroval úsmev na tvári a hrejivý pocit v tvojom vnútri. Niekde v hĺbke tvojho zlomeného srdca stále dúfaš, že stretneš niekoho, kto to všetko napraví…
pinterest.com
No zároveň sa bojíš…
Bojíš sa, že by ti znovu niekto ublížil…
Bojíš sa niekomu podať ruku, pretože máš strach, či ťa tá osoba nestiahne k zemi…
Bojíš sa zamilovať, aby si znovu nemala výčitky…
Bojíš sa začať niečo cítiť, pretože tvoje city neboli vždy opätované…
Bojíš sa však aj samoty…
Bojíš sa, že ak by sa ti niekto zapáčil, tak ty by si sa nepáčila jemu…
Bojíš sa aj toho, že by ťa mohol zradiť aj dlhoročný známy, pretože cítiš nejaký blok…
Máš strach začať znovu od nuly. Zoznámiť sa s niekým novým alebo sa viac spriateliť s človekom, ktorého už nejakú tu dobu poznáš. Si sklamaná a klamaná. Už len tak ľahko nenaletíš nejakým pekným rečiam…
Možno si tiež v hlave premietaš každú jednu chvíľu, každé jedno miesto, kde ste boli spolu…
Ver mi, každá z nás to robí. Každá z nás spomína. Len aj tie spomienky bolia. Bolí spomínať na tie pekné chvíle. Na človeka, ktorému ste venovali celé srdce, no jeho po chvíľke prestalo cítiť to, čo na začiatku. Bolí to! A ty nevieš, čo ďalej.
Nevieš, čo chceš. Nevieš, či chceš byť s niekým alebo potrebuješ byť sama. Nevieš, či zvládneš zabudnúť na to všetko, čo sa počas tejto časti tvojho života stalo. Nevieš, či vlastne chceš zabudnúť. Nevieš, či dokážeš v blízkej či ďalekej budúcnosti znovu začať niekomu veriť. Nevieš, čo ďalej…
Ver mi, že presne viem, ako sa cítiš…
Je to hrozný pocit, keď doslova cítiš, ako sa v tebe bije srdce s rozumom. Cítiš, že chceš byť šťastná, no tiež vieš, že je dosť možné, že sa sklameš…
No poviem ti len jedno.
Ak si vo svojom vnútri povieš, že sa sklameš – tak to tak bude.
Ak sa rozhodneš, že budeš šťastná – tak budeš.
Ak budeš veriť, že stretneš konečne tú pravú chýbajúcu polovičku tvojho srdiečka – tak nájdeš presne toho, ktorý všetky tie roztrúsené kúsky chytí, zlepí a ako celok už nikdy nepustí.
pinterest.com
Všetky tvoje myšlienky sa stanú skutočnosťou…
Zabudni na toho, kto si ťa nevážil. Kto si nevážil to, čo si pre neho robila. Nerieš, či už má za teba náhradu. Neplač, že si bola len jedna z možností. Ten, ktorý ťa opustil, bez akéhokoľvek dôvodu (alebo aj s ním), si už nezaslúži ani jednu tvoju vyronenú slzu. Nezaslúži si, aby sa práve ty trápila a nedokázala byť kvôli nemu šťastná…
Namiesto toho, pozbieraj zatiaľ tie najväčšie kúsky tvojho zlomeného srdca. Áno, len tie najväčšie, pretože ostatné ti pomôže nájsť ten, ktorý dá všetko do poriadku. Musíš na to nazbierať všetky svoje sily, lebo keď si teraz nepomôžeš sama, tak to nik iný nespraví…
Znie to určite hrozne, ale ver mi, že to myslím len v dobrom. Predsa vieme, že v najťažších časoch si človek musí aj tak pomôcť najprv sám. Musí sa dať sám duševne do poriadku… A až potom dokáže prijať pomoc od druhých.
Ak sa potrebuješ vyplakať, tak to urob…
Ale vážne poslednýkrát. Ak sa potrebuješ vykričať, krič. Mnoho ľudí by ti možno práve teraz radilo neplakať, neriešiť veci, nechať všetko plynúť.
No ja ti odporúčam všetko zo seba dostať von. Lebo nič nie je horšie, ako keď cítiš akúsi ťažobu na srdci.
Prosím, dôveruj mi… Vyplač sa, vykrič sa, ak ti to pomôže – ponadávaj si… Sprav to kvôli tejto osobe naposledy. Tým to všetko ukonči. Nesnaž sa už. Nespomínaj. Len ti to ublíži. Nebudem ti klamať. Bude to veľmi ťažké, ale ja verím, že to zvládneš. Nezabudni si hlavne veriť TY SAMA!
Ver mi, že potom bude všetko svetlejšie…
Možno si teraz myslíš, ako môže niekto takúto blbosť napísať… Ale BUDE! Samozrejme, nie z minúty na minútu, ale časom to príde. Mysli na seba. BUĎ trochu SEBECKÁ.
Možno to bude prichádzať pomaly, možno naopak rýchlo. Hlavne nechaj všetko plynúť a netlač na pílu. Keď pocítiš pád tej ťažoby, budeš mať pocit, akoby sa k tebe vracalo šťastie. Predstav si to. Bude to pekné. A to, ver či never, bude len ZAČIATOK niečoho nového a krásneho…
Autor: Saška
Coverphoto: unsplash.com
