Kedysi som cítila záťaž. Cítila som, že ma niečo ťahá k zemi. Niekde tam hlboko dole, na úplné dno. Chcela som to zo seba dostať von, ale nevedela som ako. Nešlo to, nedalo sa to, bolo to priam nemožné. Áno, nedokázala som to. Už som naozaj nevedela čo spraviť a čo ešte skúsiť, aby som bola v poriadku. Ono to bolo silnejšie ako ja.
Chcela som s tým tak veľmi bojovať, až ma to pomaly ničilo. Moja snaha bola vtedy úplne zbytočná. Ale, našťastie nastal napokon zlom. Dnes už viem, že som potrebovala pomoc. Potrebovala som niečo špeciálne a to bol čas. Potrebovala som si utriediť svoje myšlienky. Popasovať sa s nimi.
Chcelo to veľmi veľa času…
Spraviť si jasno v tom, čo v živote naozaj chcem. Čo má svoju cenu a za čo má význam bojovať. A čo naopak nechať tak a ani sa tým nezaoberať. S kým sa stretávať a komu darovať svoj voľný čas. Na koho vlastne smerovať svoje myšlienky. Komu sa oplatí pomáhať a komu nie.
Učila som sa to naozaj veľmi dlho. Ale musím priznať, že to stálo za to. Verila som, že to jedného dňa príde. Teraz nastal ten moment, kedy chcem vyjadriť životu veľkú vďaku. Tomu môjmu nádhernému životu. Vďaku za to nesmierne množstvo vecí, ktoré pre mňa vytvoril. Chcem sa poďakovať za každú situáciu. Či už to bola tá zlá, alebo tá dobrá. Naozaj každá mi dala niečo.
To niečo je cennejšie ako čokoľvek iné a pre mňa to bude navždy znamenať veľmi veľa. Tieto rôzne situácie mi dali silu, naučili ma, ako rásť a vytvárať si svoj život. Každým dňom budovať svoje lepšie ja. Skúmať a zdokonaľovať svoj osobný rozvoj. Pády, sklamania, bolesti, smútok, ale aj šťastie, radosť, láska, viera…
Všetko toto a ešte omnoho viac, zohralo v mojom živote tak veľa…
Dodnes si spomínam na všetko. A na väčšinu aj každý deň. A to už iba s láskou a úsmevom na tvári. Aj keď ma to voľakedy zabíjalo, dnes už mi to dodáva silu. Vedela som, čo vtedy musím spraviť preto, aby som bola dnes tam, kde som. Aby som bola šťastná a so všetkým vyrovnaná. Aby som bola silnou ženou, ktorá chce v živote toho dosiahnuť veľa.
Som na seba hrdá v každej situácii. Mám skvelý život. Mám veľké sny a obrovské plány. Chcem byť tou ženou, ktorá bude raz svoju lásku odovzdávať iba tým, ktorí sú ju zaslúžia. Budem znovu o kúsok vyššie, ako som teraz. Budem aj o kúsok múdrejšia a rozumnejšia, taktiež aj skúsenejšia.
Budem stále hrdá na seba, nech sa bude diať čokoľvek…
Je to neuveriteľné, ako som sa dostala tam, kde som vždy chcela byť. Teraz mám zas a znovu vyššie ciele. Viem, že moja cesta bude ešte viac tŕnistejšia, ako bola doteraz. Ale práve tento fakt ma vôbec neodrádza.
Práveže naopak, keď viem, že niečo chcem, tak si po to aj idem. Nikto a nič ma od toho neodradí. Jednoducho, ak niečo chceš, tak to aj dokážeš.
Život nikdy nebude ľahký, takmer nikdy. Naozaj väčšinou bude veľmi ťažký. Ale ani ty a ani ja, sa nemôžeme vzdať.
Skús si aj ty čo i len predstaviť, že aké to celé bude, keď to dosiahneš…
Bude to úžasné, že? Ten pocit, ktorý budeš mať potom, si teraz nedokážeš ani predstaviť. Dovoľ, aby ťa tvoja zvedavosť za tým, čo dokážeš, premohla. Ona ťa prekvapí a nakoniec obdarí aj niečím úžasným, aj niečím jedinečným a hlavne tým, čo si chcela.
Zabudni a už konečne sa prestaň trápiť nad minulosťou, tvoja budúcnosť ťa potrebuje omnoho viac. A to hlavne preto, že tú si ešte len vytváraš a to, aká bude, závisí len a len od teba. Urči si aj ty svoje priority a to, čo v živote naozaj chceš dosiahnuť.
Autor: Júlia Kotianová
Coverphoto: unsplash.com