Je načase, aby si to prijala. Viem, že myšlienky, ktoré to popierajú, sú lákavejšie a hlavne bezpečnejšie. V nich je všetko po starom. Ty a on… Dokonca si si poopravila aj spomienky, ktoré sú v tvojej minulosti, aby v nich neboli tie boľavé okamihy. Tie si zo svojej pamäti vypustila a dúfaš, že ich raz naozaj prežiješ aj napriek tomu, že sa puto medzi vami dvoma už raz pretrhlo.
Prijať rozchod, to je niečo, čo potrebuje odvahu. Silu, samostatnosť, sebavedomie. Všetko toto a omnoho viac musíš namixovať v správnom pomere, aby si sa z toho dostala bez akejkoľvek ujmy na srdci.
No ty nejdeš správnym smerom…
Ešte stále v sebe totiž živíš nádej. Popieraš realitu. Zabúdaš na to, ako ti ublížil, a dokonca by si prijala, aj keby sa to zopakovalo. Nie je to tak? Všetko by predsa bolo lepšie ako toto… Dni bez neho. Dalo by sa povedať, že si level svojho zúfalstva povýšila na maximum a zabudla si, že existuje aj niečo také ako vlastná hrdosť.
Pretože správna dávka sebavedomia a sebaúcty, práve tá nás drží nad vodou. Vystríha pred bolesťou. Chráni pred osobami, ktoré sa k nám nesprávajú s úctou. Sebavedomá žena by do tohto vzťahu nikdy nevkročila. Vysmiala by sa mu do tváre a odkráčala preč. A ak by sa náhodou predsa len nechala oklamať, nikdy by nedovolila, aby to zašlo až tak ďaleko. Nedovolila by, aby jej falošný prísľub lásky zatienil myseľ natoľko, že zabudne, akú má hodnotu.
My ženy totiž berieme to, o čom si myslíme, že si to zaslúžime. Jedna z nás neberie nič, pretože všetko je pod jej úroveň. Iná zasa pristúpi na každý vzťah, pretože má v sebe strach, že už nikdy nikoho nenájde. Obidve predstavujú akýsi extrém. Zatiaľ čo sa jedna ukracuje o krásne zážitky, druhá sa oberá o pokoj v duši.
To, že sa to stalo, už neovplyvníš…
Proste si sa zamilovala do niekoho, kto za to nestál. Je to proces, ktorý späť nezvrátiš, rovnako ako si mu nemohla zabrániť. No to, čo môžeš v tejto chvíli urobiť, je prestať dúfať. Prestať myslieť. Prestať odbiehať do minulosti za ním a prestať mu dovoľovať, aby ovplyvňoval tvoju prítomnosť.
Pretože áno, stále má nad tebou moc. Nadovšetko ťa neobral len o ilúzie, srdce a dôveru v lásku, no teraz ťa oberá aj o to, čo ti zostalo – vyhliadky na šťastný život. No, prosím, teraz si odpovedz… Prečo myslíš na niekoho, komu bolo jedno, že ti ublíži? Nedovolila si mu už dosť? Myslíš si, že si to ešte stále zaslúži?
Nedovoľ, aby ti muž, ktorý ti vzal srdce, vzal aj tvoju budúcnosť. Čím skôr si uvedomíš, že život bude krajší bez neho, o to viac si raz, keď to budeš mať za sebou, poďakuješ.
Tak už dosť, prosím…
Ver mi, že každá žena to dokáže. Každá jedna z nás dokáže v sebe nájsť správnu dávku hrdosti na to, aby zabudla. Zabudla na muža, ktorému odovzdala až príliš. Je to len o tom, či chceš alebo nie.
Je to o tebe. Už to nie je o ňom. A to je to, čo musíš pochopiť.
Autor: Miška Gachulincová
Coverphoto: Photo by Andrey Zvyagintsev on Unsplash