Nikdy som si nemyslela, že si raz budem z celého srdca priať, aby som na neho zabudla. Nikdy totiž nestretneme človeka, pri ktorom je nám od začiatku jasné, že sa vzťah s ním neskončí dobre. Najprv je všetko tak krásne, až sa pristihneme pri tom, ako snívame o budúcnosti. Zrazu to nie je tu a teraz… Odrazu sa spolu s ním vidíme už navždy a práve tieto myšlienky nám neskôr, ako sa niečo pokazí, dokážu poriadne strpčiť život.
Ničili ho aj mne. Najťažšie bolo zmieriť sa s tým, že už nič z toho, čo malo byť, nebude. Jednoducho koniec, rozprávka sa skončila a princezná zostala bez svojho princa. Vtedy keď som si to celé uvedomila, nazdávala som sa, že sa už nikdy nenaučím žiť bez bolesti.
pinterest.com
Nielenže mi chýbal v prítomnom okamihu, no prázdnota mi našepkávala, že rovnaké to bude aj zajtra, o mesiac či o rok. Symbolizovala nenaplnené sny a nádej, ktorá odo mňa odišla zronená s dlhým chvostom. Do toho kričalo moje zlomené srdce, pretože ani ono sa zo sekundy na sekundu nevedelo zmieriť s tým, že mu zakazujem ďalej milovať.
Všetky myšlienky a pocity, ktoré mnou prechádzali, boli tak protichodné…
Najprv som so všetkým bojovala, priznávam. Hnevala som sa na neho, pretože to, čo sa stalo, som si nezaslúžila. A tak som naďalej trýznila samu seba, akoby toho predtým nebolo dosť. Hnevala som sa kvôli tomu, že napriek všetkému, čo cítim, neviem zabudnúť.
Až som po mesiacoch totálneho psychického vyčerpania s týmto bojom prestala. Nemala som naň viac silu. Nemala som silu na nič. Chcela som nebyť, pretože iba tento stav by mi dovolil z toho pekla, ktoré sa vo mne odohrávalo, uniknúť.
Dala som všetkému voľný priebeh. Už som sa nehnevala. Rezignovala som. Na neho, na lásku, na život, na seba, na prítomnosť, na budúcnosť, na všetko… Myšlienky na neho som neodháňala. Bolesť som netíšila, prehliadala som ju. Zložila som sa a bolo mi jedno, čo bude ďalej. Necítila som strach. Nemala som dôvod báť sa, pretože to najhoršie som už prežila.
pinterest.com
A vtedy sa zmenilo tak veľa…
Paradoxne práve v tých chvíľach sa udiali tie najväčšie zázraky. Vieš, ak sa stále bojíš budúcnosti, život sa ťa snaží od toho strachu odbremeniť. Iné vysvetlenie nemám… A urobí to práve tak, že ťa postaví zoči-voči tvojmu najväčšiemu strachu. Prinúti ťa odžiť si to, čoho sa tak bojíš, aby si pochopila, že strach v tvojej duši nemá mať miesto. Len tak pochopíš, že sa bojíš niečoho, čo sa zvládnuť dá.
Nie je to ľahké, ale dá sa to. Zvládneš to. Tak ako som to zvládla ja. Bála som sa myšlienok na neho, samoty, prázdnoty… Bála som sa všetkého, čo potom nastalo. A to je dôvod, prečo som si tou bolesťou musela prejsť. Aby som si uvedomila, že sa nemusím obávať ničoho, pretože to prežijem.
Ja som zabudla. A zabudneš i ty…
Nebude to trvať večne. Postupne si začneš pripúšťať, že ti síce teraz chýba to, čo bolo, ale po celý ten čas, čo si bola s ním, ti chýbalo aj niečo iné. Slepo si milovala, pretože si to dovolila. Dovolila si, aby si si myslela, že toto je to, čo si zaslúžiš a čo chceš…
Zabudnúť je omnoho ľahšie, ako sa zdá. Viem, že najprv tvoje srdce hrá proti tebe. Ale stačí tak málo… Stačí, ak si povieš, že to, čo si prežila a čoho si sa tak silno držala, sa ani zďaleka nevyrovná tomu, po čom túžiš.
Autor: Lenka
Coverphoto: Photo by Chermiti Mohamed on Unsplash
