Ani neviem, odkiaľ by som začala… K tomuto kroku sa odhodlávam už dlho, no stále nie som natoľko silná a rozhodná, aby som ho uskutočnila. Chcela som to urobiť už dávno. Veľmi dávno, ešte predtým, ako si si začal všímať, že už nie som taká ako kedysi. Dnes už asi tušíš, že sa niečo deje. Pretože neprídem okamžite, ako si pomyslíš. Občas aj ja nemám náladu a nezdvihne mi ju ani tvoja správa.
Nepobežím ti otvoriť dvere, len čo sa ohlásiš. Niekedy jednoducho nemám chuť vidieť sa s tebou. Mám iné povinnosti… A na to nie si zvyknutý. Už nie som tou ženou, ktorá ti dovolila všetko. Pomaly sa vo mne začína prebúdzať pud sebazáchovy.
pinterest.com
Neviem, kedy sa to začalo lámať…
Kedy sa to preklopilo z lásky, pre ktorú som večne hľadala ospravedlnenia, na lásku, ktorú musím zo svojho života vyhnať. Zakázať jej, aby nado mnou mala moc, vysvetliť si, že už viac nemôžem čakať.
Možno to bolo vo chvíľach, kedy som si všimla, že iné ženy v mojom okolí toto neprežívajú. Že keď sa iné zamilujú, stávajú sa krajšími. Majú krásny úsmev a záblesk lásky v očiach. Nemajú v nich otázky, na ktoré im nikto neodpovie a samy sa k tej odpovedi nevedia odhodlať… A ja… Ja som takto pri tebe nekvitla. Pod očami mám šedé kruhy a ani si nepamätám, kedy som ráno vstala s čarokrásnym úsmevom na perách.
Vtedy som pochopila, že nemôžem čakať. Že musím niečo zmeniť, inak ty zmeníš mňa na nepoznanie a bude to proces nezvratný a bolestivý. Pokazíš mi život, naštrbíš pohľad na lásku a aj dlho potom, ako sa rozlúčime, zo mňa bude žena bez života a so zatrpknutou dušou.
pinterest.com
No stále sa nedokážem odhodlať k tomu, aby som to medzi nami pretrhla…
Nadobro. Na stálo. Navždy… Týchto slov sa desím. Už nie si mojou voľbou číslo jeden. Už si jeden z mnohých. Ale stále si dôležitý. Stále sa mi trasie hlas, keď si predstavím, že ti raz poviem, ako sa už nikdy neuvidíme. Na tvoju otázku, kedy môžeš prísť, neodpoviem: Neviem… Ale: Nikdy.
A tak teraz píšem tieto riadky. Pretože vďaka tomu zhmotním to, čo cítim. Dostanem to zo seba von a zmierim sa s tým. Prestanem čakať. A začnem žiť. Spočiatku to pôjde ťažko, pretože ma budeš lákať späť. Ale každým dňom to bude lepšie, až raz budem hrdá na to, aká silná som bola, keď som sa odhodlala od teba úplne odstrihnúť.
Musela som si vybrať. A vybrala som si seba. Zo všetkého si najviac želám, aby som opäť mala svoj život vo vlastných rukách. Nedokážem viac čakať a čeliť prekvapeniam, ktoré do môjho života vnášaš ty. Najťažšie na našom živote je práve zmierenie sa s tým, že sa niekedy musíme rozlúčiť aj s osobami, ktoré síce milujeme, no nedávajú nám to, čo by milujúci ľudia dávať mali…
Autor: Anonym
Coverphoto: Photo by Joshua Rawson-Harris on Unsplash
