Myslím na teba… A vôbec neviem, čo to znamená. Prešli takmer štyri roky a opäť sa mi vnáraš do snov. Viem, že to nie je správne. Obaja sme si prešli dlhú cestu, odkedy sme sa nazývali „nami“, a nie je dobrý nápad vracať sa späť. No neviem si pomôcť.
Myslím na teba…
Spomínam na to, aké to bolo. Nemyslím na to zlé, spomínam na to dobré. Na to, ako som sa cítila v tvojom objatí. Na to, ako si sa s láskou na mňa pozeral. Na to, ako si ma naučil byť úprimnou v každej situácii a zamýšľať sa nad svetom.
Dokázali sme sa rozprávať celé hodiny a filozofovať o živote, svete či láske, no stále sme sa mali o čom rozprávať.
No najviac sa vraciam k myšlienke, že si ma naučil milovať. Čo je to láska a aký je to pocit. Je to niečo výnimočné.
Bol si mojou prvou láskou, a preto si ťa budem navždy pamätať…
Navždy budeš uväznený v mojom srdci s nálepkou „prvý“. Nikdy nezabudnem na ten pocit, aké to bolo po prvýkrát. Prvý pohľad, neskôr dotyk dlaní, prvý bozk či naozaj „po prvý krát“.
Si v mojom srdci i mysli zapísaný naveky, nech sa deje čokoľvek. Nech už sa medzi nami stalo, čo sa stalo, a ublížili sme si veľmi, nehnevám sa. Som rada, že sa to stalo a som ti vďačná.
Naučil si ma ľúbiť, naučil si ma trpieť, naučil si ma vážiť si každý jeden nádych…
Bol si pre mňa akýmsi Bohom a splneným prianím. Keď som ťa stretla po prvýkrát, onemela som. Videla som len teba. Všetko ostatné stmavlo a ty si bol jediné svetlo na okolí. Ako sa hovorí, bola to láska na prvý pohľad.
Neviem prečo práve ty, no som vďačná. Som vďačná za každú sekundu, ktorú sme spolu strávili, pretože ten čas bol úžasný. Bol si všetkým, čo som v živote chcela. Priniesol si mi lásku, šťastie a nový pohľad na svet.
Naším jediným problémom bolo to, že sme sa stretli príliš mladí na to, aby sme to videli…
Príliš mladí na to, aby sme vedeli, aké je to vzácne a ako sa treba o vzťah starať aby rástol a vydržal. Kedysi som si myslela, že spolu ostaneme naveky. Plánovali sme si spoločnú budúcnosť a snívali.
Dnes už ale viem, že sme spolu zostať nemali. Naše cesty sa mali skrížiť a prepliesť, no nie spojiť. A asi je to tak najlepšie. Aj vďaka tebe som dnes tou ženou, ktorou som, a za to som taktiež veľmi vďačná.
Neviem však…
Či sa ešte niekedy stretneme a budem schopná a odhodlaná ti povedať všetky tieto veci do očí a poďakovať sa, no dúfam, že áno.
Dúfam a verím, že sa raz stretneme, objímeme a od srdca porozprávame. A ja budem schopná ti povedať, ako sa cítim a aká som vďačná.
Dúfam, verím, neviem…
No nikdy na teba nezabudnem.
Autor: Alexandra S.
Coverphoto: Photo by Yoab Anderson on Unsplash