Tie, čo dostali do vienka šťastie a lásku, si môžu vydýchnuť. Tie menej šťastné si podajme ruky, lebo sú nás síce tisíce, ale bolesť a sklamanie v láske nás zrazu spojí v jedno. Prežívame takmer identický scenár. Tie, čo natrafili na pána božského a nikdy nezažili žiaden rozchod, nateraz vynecháme, a my ostatné nešťastnice si poďme dať za pravdu, ako rozchod s nami dokáže zatočiť.
Každá máme iný zovňajšok, inú povahu, iné správanie, ale v konečnom dôsledku trpíme takmer rovnako. Nehovorím o ženách, ktoré striedajú mužov ako spodné prádlo.
Hovorím o tých, ktoré majú srdce na správnom mieste a ľúbia najviac, ako len vedia…
Ako by sa dalo zhodnotiť obdobie po rozchode? Jedným slovom – vzduchoprázdno. Všetko ostatné prestalo existovať. Ak prežívaš nasledujúce veci, tak aspoň malá útecha… Sme v tom spolu… Nie si sama.
Odmietaš prijať pravdu, že je koniec. Čakáš a dúfaš, že sa ozve a svoj názor zmení. Neješ. Nespíš. Plačeš. Neustále sa pýtaš, prečo. Hľadáš chybu v sebe, obviňuješ sa.
Rekapituluješ celý váš vzťah po kúsočkoch a snažíš sa dopátrať k tomu, čo si robila zle. Neustále si čítaš všetky vaše správy dokola. Vedieš rozhovory s kamoškou a tisíckrát jej rozprávaš to isté, pýtaš sa jej, prečo ti to urobil, prečo sa tak zachoval.
Ale… Odkiaľ to má ona vedieť?
Každý deň si pozrieš jeho FB, či náhodou nepridal nejakú fotku alebo status, z ktorého by si niečo zistila. Možno mu ešte vypisuješ a pýtaš sa na veci, na ktoré ti však neodpovedá. Lebo, ktorý muž, keď ťa odkopne, chce s tebou ešte rozoberať detaily…?
Ponižuješ sa pred ním a prosíš ho o návrat späť. Nebavia ťa stretnutia s rodinou. Pohľad na šťastné páry je pre teba ako kyselina. Uzatváraš sa do seba a nevyhľadávaš spoločnosť. Hovoríš si, že už nikdy nechceš žiadneho chlapa. Každá tvoja myšlienka patrí jemu. Všetko ti ho pripomína. Chodíš na miesta, kde by si ho mohla stretnúť.
Čo ďalej?
Neexistuje presne stanovený limit, za ktorý sa žena spamätá z rozchodu. Je to individuálne a podmienené mnohými faktormi. Viem, že sa to nezmení šibnutím čarovného prútika.
Ale prečo my máme trpieť, zatiaľ čo oni si žijú slastný život? Vôbec ich netrápi, že nás zničili natoľko, že nie sme schopné vstať z postele, že tam ležíme ako bez duše a hodiny plynú. Že pri pohľade do zrkadla vyzeráme ako týždeň po smrti. A oni páni „dokonalí“ si chodia na kávu obdivovať okoloidúce koristi, zdokonaľovať svoje telo v posilňovni a potom oblbovať nové pipinky.
Skúsme pozbierať aj to mizivé percento síl, ktoré nám ešte ostalo a nedovoľme, aby nás zničil niekto, kto sa nám inteligenčne nedokáže vyrovnať.
Prečo by nás mal dostať na dno niekto, komu sme nestáli ani za dávku úprimnosti a vernosti?
A zatiaľ čo sa trápime nad mužom, ktorý nás okašľal, život nám uniká. Nie, nemáš sa vrhať hneď do nového vzťahu, musíš si prejsť tou fázou plaču, hnevu, nenávisti, odmietania spoločnosti a nevychádzania z domu.
Ale nie dlhšie, ako je potrebné. Lebo nič sa už nevráti späť, žiaden okamih ani udalosť a čas plynie. Dopraj si obdobie smútku, ale potom sa vzchop a ži ďalej. Lebo ak ťa opustil, nebol ti súdený a ten tam hore vie prečo…
Autor: El
Coverphoto: Photo by Daniel Spase on Unsplash