Sedela som tam… Ticho a nehybne pozerajúc sa von oknom. Dažďové kvapky mi bili do očí, zatiaľ čo moje srdce bilo v rytme hodín od starého otca. V mojom vnútri si stvoril monštrum plné chladu, hnevu, spomienok na nás. V srdci sa zobúdzam s tebou, no i s tebou zaspávam, ale moja posteľ je bez teba. Hnev, ktorý vzišiel, ma upaľoval ako tá najžeravejšia fakľa v pekle. Moje srdce bilo, ale už nemilovalo. Možno malý kúsok z neho svietil nádejou ako svätojánska muška.
pinterest.com
Kvap, kvap, kvap…
Hľadela som cez okno s dreveným rámom na ľudí, do tvári šťastných, no v srdciach to kričalo prázdnom. O pár minút na to zvonil zvonček. Otvorila som dvere a hľadeli sme si do očí a vymieňali sme si tie najhlbšie pohľady.
Tvoje azúrovo modré oči boli pre mňa bránou do neba. Sadli sme spolu si na koženú pohovku. Jemné svetlo dopadalo na tvoju bledú tvár a zároveň ti žiarili pery. Všímala som si ťa od hlavy až po päty. V pozadí bolo počuť praskanie dreva v krbe.
Tie nevšedné kontrasty…
Vonku dážď, sychravo a tu dve srdcia tlejúce ako o život. Dlho sme spolu neprehovorili, až dodnes. Niektoré okamihy netrvajú do nekonečna, ale spomienky na teba tu budú stále. To je neopísateľné, čo sa odohráva medzi nami dvoma.
Prežili sme chvíle plné radosti i smútku, keď sme držali jeden druhého za ruku a zvládli sme to spolu. Stavali sme hrad z pevných kameňov ako diamant. Po čase sa začal rúcať. Sedel si tam ticho hľadiac na mňa.
pinterest.com
Tvoje oči vraveli všetko, no zároveň mlčali…
Následne ti začali padať slzy po tvári. Podala som ti do rúk čaj, aby si sa zohrial. Ruky si mal studené ako ľad. Dala som ti priestor na vysvetlenie. Celý ten čas som ťa pozorne počúvala a sledovala. Po poslednom dúšku tvojho obľúbeného šípkového čaju si ma objal.
Cítila som, že som sa znovu zocelila po tak dlhom čase. Bolo to objatie plné mňa i teba. Naše srdcia i duše tvorili jeden chrám, kde to všetko bolo o láske a iskre, ktorá žiarila medzi nami dvoma. V tvojom náručí som mala domov… Moje jediné útočisko.
Pozrel si sa mi do očí a venoval si mi horúci bozk. Okamih plný lásky a šťastia, ktorý mal trvať už navždy. Pustil si ma z náručia a bez slova si zatvoril dvere. Nastalo hrobové ticho a prázdno. Prišla som k oknu, kde si mi naposledy zakýval, a vtom polnočná kvapka padla na drevenú podlahu naposledy.
Autor: Laura
Coverphoto: Photo by Sorin Sîrbu on Unsplash
