Čím som staršia, tým menej predstáv si vo svojej mysli vytváram. Snažím sa predísť tomu momentu, kedy si uvedomím, že predstavy zostávajú len predstavami a podobnosť s realitou je veľmi mizivá. Práve to nás totiž dokáže sklamať viac ako realita samotná – že sa nenaplnilo nič, o čom sme si mysleli, že raz bude skutočné. Keď to nezažijeme, začíname zúfať, a nevidíme, že to, čo si pre nás život pripravil, je mnohokrát oveľa lepšie a krajšie, avšak my máme zrak zastretý sklamaním.
A preto prosím i teba, aby si sa neupínal na svoje predstavy. Ja viem, že nie som ženou, o akej si sníval. Viem, že tvoje predstavy boli iné a ty dnes nevieš, či som ja tou, ktorá dokáže zmeniť tvoj život k lepšiemu.
Všetci máme za sebou niečo, čo nás zmenilo…
Zmenilo nás to natoľko, že už z odrazu zrkadla sa na nás v tých najťažších dňoch pozerá osoba, ktorú prestávame spoznávať. Museli sme sa rozlúčiť so svojím starým ja, aby sme viac nerobili nerovnaké chyby. Museli sme sa vzdať starých zvykov, museli sme pripustiť, že lásku je treba nechať odísť, hoci práve ona je to, čo momentálne najviac potrebujeme.
Zmení nás bolesť a čas, kedy sme ju ignorovali.
Zmení nás čakanie na niečo, čo sa nikdy nestane.
Zmení nás láska, ktorej sme slepo verili viac ako sami sebe.
Zmenia nás chvíle, kedy sme chceli kričať, koľko nám pľúca dovolia, no namiesto toho sme boli ticho.
Zmení nás, keď si uvedomíme, čo sa stalo a že už niet cesty späť.
Zmení nás, ak vhupneme do reality oboma nohami a pripustíme, že z tohto vzťahu odídeme už navždy zmenení.
Zmení nás cesta, po ktorej sme museli prejsť osamote, pretože človek, ktorý nevie, kam kráča, nemôže čakať, že ho bude ktosi viesť. Neistý cieľ so sebou totiž prináša i neistú cestu.
Stanú sa z nás ľudia, ktorí sa potrebujú ochrániť… Ľudia, ktorí sa občas musia ochrániť aj sami pred sebou. Pred neutíchajúcou nádejou, ktorú si v sebe dobré duše nosia aj napriek tomu, že sa niekoľkokrát presvedčili, že veriť sa nevypláca.
Viem, že nie som ženou, o akej si sníval…
No možno som ňou kedysi bola. Predtým, ako som prežila niečo, čo ma zmenilo a donútilo pozerať sa na svet inak. Predtým, ako som začala pochybovať, či je láska vždy úprimná. Predtým, ako som pochopila, že nie každý si zaslúži, aby som mu venovala svoj čas.
Pripúšťam však, že sa to môže zmeniť. Niekedy totiž musíme počkať, kým nájdeme človeka, o akom sme vždy snívali. Niekedy sa môže skrývať za osobnosťou, akú sme spoznali dnes.
Coverphoto: Photo by Ilya Pavlov on Unsplash