Ak by mali vzťahy oficiálne spísané zákony, jeden z hlavných paragrafov by znel: Nikdy neprijímaj malé ospravedlnenia za veľké chyby! A už vôbec ich, prosím, neprijímaj opakovane. Jedenkrát, dvakrát, trikrát… V tom prípade už chybu nerobí on, ale ty. Ak sa to stane viac ako raz, nielenže má oprávnený dôvod na škodoradostný smiech, ale ty sama si koleduješ o to, aby sa to zopakovalo…
Pretože to, čo sa mu už raz prepieklo, sa mu prepečie opäť. Jedno prijaté prepáč a v ňom sa opäť prebudí ten pocit slobody, ktorý mu našepkáva, že si znovu môže robiť, čo len chce, a s tebou sa to už predsa nejako dorieši…. Možno si to po prvýkrát iba potichu oplakala a nič si na sebe nedala znať. Druhýkrát bolo vyslovené akési chabé prepáč, a čo myslíš, čo sa stane po čase?
pinterest.com
Áno, udeje sa to znovu…
Po rokoch, ako som natrafila na muža, ktorý bol chronický klamár a naháňač sukní, prišla som na jednu vec… Robí to preto, lebo s tým nevie prestať. Podvádzanie je návykové. Klamanie je návykové. Je to istý druh adrenalínu, kedy dotyčný vie, že by sa to nemalo, no i tak to urobí. Tento zlozvyk sa stupňuje každým jedným odpustením z tvojej strany.
Zatiaľ čo sa ty dávaš do normálu a snažíš sa na to celé zabudnúť, kdesi nad vami visí ďalší problém. Tým, že si mu odpustila, mu poriadne odľahne a dokonca si povie, že to až tak veľmi nebolelo… Že ste sa cez to preniesli ľahšie, ako si spočiatku myslel, a práve kvôli tomu váš vzťah stráca v jeho očiach na hodnote. Zo ženy, o ktorú by mal bojovať a vážiť si ju, sa stáva niekto, s kým si môže robiť, čo sa mu zachce. A to, milá moja, nie je ani sexi, ani príťažlivé.
Nemusí bojovať, nemusí prosiť, nemusí sa vyviňovať…
Proste je to ok, ak ťa zranil… Odpustila si mu. Takto to poňal on, kým vo mne to stále doznievalo. On bol šťastím bez seba, že ho so mnou nečaká peklo, a ja som mala pred očami predstavy, ako sa ho dotýka cudzia žena, ktoré som zaháňala, ako som len vedela.
V momente, ako sa to opakovalo, videla som na ňom, že si už žiadne výhovorky domov nenosí. Bol v kľude, lebo prečo by si robil vrásky… Nemal na to dôvod, zistil totiž, že ja mu odpustím všetko. Prišiel s tou istou verziou, ktorú mi opísal aj predtým, a keď mi už nestačila, obrátil to celé proti mne, dôsledkom čoho som nebola zrútená len z jeho nevery, ale i z toho, že ja som vlastne tá, ktorá nás vzťah kazí.
pinterest.com
Pomohla mi jedna vec…
Prebudenie sa do reality. A to doslova. Dovtedy som asi žila v inej galaxii, pretože inak si to vysvetliť neviem. Pomohlo mi, keď som stále v aute na križovatke čakajúc na zelenú a predo mnou prešiel cez prechod mladý pár. Žena v mojom veku, muž v JEHO veku. Celý čas sa usmievali, držali sa za ruky a on jej niečo v diaľke ukazoval. Žili tu a teraz. Spolu. Tváre mali našponované šťastím a láskou.
Pre iných úplne obyčajný pár, pre mňa niečo, čo by som vyvážila zlatom.
A ja… Som sedela za volantom s opuchnutými očami, auto bolo plné použitých vreckoviek a nevedela som, či mi je zle zo seba samej alebo z neho a z jeho klamstiev. Vtedy som si uvedomila jednu podstatnú vec – že som hlúpa ako ešte nik. Že ja som tá, ktorá si ničí život neustálym odpúšťaním a čakaním, kým ma bude milovať. A tiež som v tom aute pochopila ešte niečo…
Vtedy mu to ľúto nebolo…
Presne vtedy, keď robil niečo, kvôli čomu sa teraz ospravedlňuje. Nebolo mu ľúto, keď bol s inou, keď vedome robil to, čo ma zranilo, pričom dobre vedel, ako sa ma to dotkne. Nemal výčitky, keď sa dotýkal cudzieho tela, keď mi klamal, že príde neskôr, pretože sa zdržal v práci, a nakoniec neprišiel vôbec.
Možno vraví, že nevie, prečo to spravil, možno dokonca obviňuje teba. To najhoršie, čo však môžeš urobiť, je toto ospravedlnenie prijať. Pretože každý svojprávny človek vie, čo robí, a dokáže si uvedomiť, že by to robiť nemal. No predsa sa to stane a tým, že akceptuješ jeho prepáč a držíš sa v mylnej viere, že sa polepší, mu len dávaš najavo, že je to takto v poriadku a vieš s týmto vedomím ďalej fungovať.
pinterest.com
Nepoznám ženu, ktorá by zronene kráčala po uliciach a plakala kvôli tomu, že v minulosti niekomu neodpustila…
Proste nie. Taká neexistuje. Žiadna z nás nežije s pocitom, že čo by bolo, ak by sme vtedy odpustili a pokračovali vo vzťahu ďalej. Jednoducho odídeme a žijeme ďalej zbierajúc ďalšie krásne zážitky, no tentokrát už skutočné. Také, v ktorých sa nepodvádza, neklame a nehľadajú sa výhovorky.
Čo však existuje, sú ženy, ktoré plačú, lebo priveľa odpúšťajú. Príliš veria ospravedlneniam, ktoré sú len zásterkou, no nič neriešia. Príliš sa namotajú na muža, ktorý sa nikdy nezmení.
A ver či nie… Je len na tebe, akou ženou sa staneš. Či tou, ktorá toto obdobie zahodí za hlavu a nechá ho, aby doráňal inú dušu, alebo tou doráňanou naveky budeš ty.
Coverphoto: Photo by Sam Manns on Unsplash
Ak sa vám páčil tento článok, rady by sme vám dali do pozornosti Miinu knihu s názvom Stretni sám seba. Môžete si ju kúpiť priamo v našom eshope TU.
