Nerozumiem už takmer ničomu. Nerozumiem tomu, čo sa stalo, prečo sa to stalo a prečo sa teraz cítim tak, ako sa cítim. Nerozumiem tebe a už vôbec nerozumiem sebe. Zvláštne, čo si všetko si vo mne (ne)zanechal. Zvláštne, že po tebe zostalo to, čo som si zo vzťahu odniesť nechcela. Zvláštne, že si mi dokázal vziať niečo, o čom si myslela, že je len moje. Zvláštne je, aké zvláštnosti nám láska dokáže ukázať a ako z hodiny na hodinu pochopíme tak veľa vecí, no pritom takmer nič…
Možno som bola stratená už predtým a ty si mi mal dokázať, aké je dôležité nájsť seba, kým nájdem niekoho iného.
Možno si bol omylom, možno dôležitým míľnikom.
Možno si mi mal otvoriť oči, pretože predtým som na nich nosila ružové okuliare.
Možno si len niekým, komu nikdy nemalo patriť moje srdce.
Možno si len niekým… A pre mňa máš byť nikým.
pinterest.com
No chybou bolo, že sa tak nestalo…
Bol si pre mňa všetkým. Aspoň na chvíľu. Tak by to predsa vo vzťahu malo byť, nie? Ak na začiatku niekoho nepovažujeme za svoje všetko, za niekoho, ktorému naplno veríme a nechceme pred ním skrývať nič, tak potom… Potom je niekde chyba.
A mojou chybou bolo, že to trvalo tak dlho. Dlho si bol pre mňa všetkým. Dostal si ma do situácie, o ktorej som predpokladala, že z nej spoločne vyjdeme len vtedy, ak sa ja budem snažiť viac.
Také sme my ženy…
Nevzdávame sa. Bojujeme. Nechceme podľahnúť osudu, no predsa mu podľahneme. Bojujeme nie o nás, ale o človeka, ktorého milujeme. A tým sa len ocitáme v kruhu, z ktorého nás, žiaľ, nik nedokáže vyviesť. Beháme v ňom, spočiatku splašene, neskôr už krivkajúc bez akejkoľvek sily.
Hoci čakáme, že nás niekto chytí za ruku a odvedie nás do bezpečia, nestane sa to. Musíme to urobiť my. My sa musíme vzchopiť a povedať si, že takto to už ďalej nechceme. Že všetko, čo príde, ak sa vzdáme, bude lepšie ako to, čo sa práve deje…
pinterest.com
Nám ženám otvorí oči iba jediná vec…
Ak pochopíme, že aj náš najväčší strach je menej desivý ako realita, ktorá sa nám premieta pred očami. My sme tie, čo musia v sebe nájsť silu vzoprieť sa svojim hrozivým predstavám…
My sme tie, ktoré sa v konečnom dôsledku musíme zachrániť, a to nielen pred inými, ale aj pred nami samotnými…
Neviem, prečo som si musela tým všetkým prejsť. Neviem, prečo sa ja z nás dvoch cítim horšie. Neviem, prečo dnes počúvam na seba nepekné veci, ktoré sa pravdy ani len dotýkajú. Veď ja som chcela len milovať. A to sa mi podarilo. No viem, že ak nám život dáva aj takéto lekcie… Tak som si istá, že potrvá ešte dlho, kým to dôležité – to, čo si mám z tohto vzťahu odniesť, pochopím.
Coverphoto: Photo by Re Stacks on Unsplash
