Mala som pocit, že je to celé za mnou. Na malú chvíľu sa mi zdalo, že som konečne šťastná, že sa nevraciam tam, odkiaľ som ledva odišla. No ty máš v sebe akýsi zvláštny inštinkt. Tento môj stav si vystriehol aj na diaľku a začal si konať. Nerozumiem tomu, nerozumiem tebe… Ty si bol ten, kto sa rozhodol ukončiť niečo, v čom sa stále pokračovať, len si to žiadalo úsilie, aby sme popracovali na tom, čo sme zanedbávali. Hovorím v množnom čísle, pretože nerada zvaľujem vinu len na teba. Boli sme v tom dvaja…
Práve preto som to rešpektovala. Tvoje slová o tom, ako sa musíš nájsť, ako nie si pripravený na takýto vzťah, ako máš pocit, že by si chcel niečo iné. V poriadku… Popravde, tušila som to už od začiatku a vedela som, že ja ťa nezmením, nemám moc prenastaviť tvoje priority. Neostávalo mi nič iné, iba čakať.
pinterest.com
A vďaka tomu som sa dočkala slova rozchod…
Rešpektovala som to. Tak ako som vždy rešpektovala teba. No akonáhle sme sa rozišli, ty si sa zmenil. Snažil si sa viac, vracal si sa, odbiehal k inej, nič si nesľuboval, chcel si, aby som len čakala. No myslíš si, že je to správne? Oberať o čas a naťahovať niekoho, kto mal s tebou len tie najlepšie úmysly?
Nie… Nie je to správne, nie je férové a asi ani čestné. Tak som sa zariadila po svojom. Bolo to ťažké, to ti poviem. Predpokladám, že ty nevieš, aké to je, keď ti chýba niekto, koho by si nemal milovať, no ty to jednoducho nevieš zastaviť. Je to peklo. Myslíš na neho vo dne, v noci, trýzniš sa, život ti uteká pomedzi prsty, nevieš nájsť ani minútu pokoja, žiadne rozptýlenie, žiadnu radosť.
No dostala som sa z toho…
Sama, svojpomocne, časom… Až som nadobudla pocit, že si už za mnou, že ma spomienky nebolia a budúcnosť nedesí. No ty si si to všimol tiež, a tak si sa rozhodol konať. Viem, že už sa ti raz podarilo, no dnes sa pýtam, prečo to robíš znovu, keď predchádzajúci pokus aj tak nikam neviedol.
Bolo by fajn, ak by sme občas vedeli vypnúť emócie a zapnúť mozog. Čo tým získaš? Dobrý pocit? Budeš sa cítiš lepšie, ak si budeš istý, že ja stále kdesi v pozadí na teba čakám? Prepáč, ale táto hra už nie je pre mňa. Ja som totiž za ten čas trochu dospela. Aj vďaka tebe.
pinterest.com
Nechcem muža, ktorý si vzťahmi masíruje len vlastné ego…
Nechcem byť niekoho zadnými vrátkami, ktoré môže otvoriť vždy, keď sa všetky ostatné možnosti pred ním zavrú.
Nechcem byť tá, čo čaká, ale tá, čo žije.
Nechcem si nadávať, že som hlúpa, ak k tebe stále niečo cítim…
Zdeptal si moje sebavedomie, naštrbil si mi vnímanie mňa samej… Ale odpustila som ti, pretože som ti to dovolila ja. No prepáč, vtedy to bolo naposledy…
Niektorí muži majú v sebe čosi zvláštne. Dokážu sa objaviť vo chvíli, kedy sme na seba hrdé, že sme sa zo vzťahu s nimi vyliečili. No oni sa práve vtedy vrátia, aby znovu zničili niečo, čo sme si vybojovali – svoju nezávislosť, slobodu a šťastie. A je len na nás, aby sme zvážili, či im znovu dovolíme to všetko zbúrať.
Autor: Jana S.
Coverphoto: Photo by Andrey Zvyagintsev on Unsplash
