Viem, ako sa cítiš. Respektíve necítiš, lebo niekedy, keď bojuješ pridlho, odmenou nie je happy end, ale prázdnota. Vyčerpanie. Apatia. Možno neviem, čo konkrétne ťa trápi. Či je to zlomené srdce, príliš veľká zodpovednosť, choroba, alebo proste život. Možno neviem, čo ti to spôsobuje, ale viem, čo sa v tebe odohráva. Snažíš sa. Biješ sa s tým každý jeden deň. Hneď od rána, keď ti zazvoní budík. Vypneš ho a zaboríš si hlavu do vankúša so zbožným prianím nemusieť znova čeliť realite. Chceš si ukradnúť aspoň pár minút navyše. Pár minút sladkej nevedomosti…
Možno si na to všetko sama. Možno už vieš, že v najťažších životných chvíľach sa ti veľa ľudí otáča chrbtom. Zatvárajú oči. Nechcú sa zúčastniť, lebo možno nevedia, čo povedať, alebo sú proste príliš zbabelí.
weheartit.com
Možno si sama, pretože si ten najsilnejší článok a vieš, že si jednoducho nemôžeš dovoliť zlyhať. Možno od tvojej sily závisia iní. A ty ideš, kráčaš a snažíš sa na konci všetkého vidieť nejaké svetlo. Usmievaš sa, presviedčaš ostatných aj samu seba, že je všetko v poriadku.
No zrazu príde deň, kedy sa to všetko zrúti ako domček z karát. Proste je toho zrazu príliš a ty vyhoríš. Zrútiš sa. Máš chuť plakať, kričať, vrieskať na celý vesmír. Začneš sa pýtať Boha, prečo sa to všetko deje, aj keď možno v neho ani neveríš. Čo je to za skúška? Prečo?
Prosím, plač. Vyplač sa. Daj to zo seba von. Viem, že občas už nevládzeš ani to. Len tak sedíš a nevieš, čo si s tým tlakom na hrudi počať. Nejde to. Je to tam pridlho. Akoby sa to usadilo v tvojej duši a nechcelo to ísť von. Prosím, dostaň sa k tomu. Vytrhni to von. Vypusť to. Nech je to strach, bolesť, zlosť, nenávisť, čokoľvek. Nedrž to v sebe. Nedovoľ, aby ťa to zvnútra zožieralo.
Dopraj si čas osamote. Posaď sa. Nadýchni sa.
Ver mi. Všetko dokážeš zvládnuť. Premýšľaj. Prečo si sa dostala do situácie, v ktorej si? Vieš s tým niečo urobiť? Zamysli sa. Drahá moja, na nikom inom nezáleží viac ako na tebe. Vyčisti si hlavu. Predstav si, čo by si chcela. Predstav si, čo si zaslúžiš.
Polož si ruku na srdce a cíť, ako bije. Je to to najcennejšie, čo máš. Predstav si, čo si zaslúži ono. Čo si zaslúži tvoje srdce, ktoré bije len pre teba. Ono nebije pre neho či pre iných… je to síce krásna metafora, ale ONO tlčie o život – o jedine tvoj život. Pretože len na tom záleží. Ste len vy dvaja… Je s tebou stále. Prežíva s tebou všetko. Pády aj vzostupy. Lásku aj bolesť. Tak ho nesklam.
Postav sa. Pozri sa do zrkadla a naštvi sa. Pozri na svoje unavené oči. Zaslúžia si niečo lepšie. Pretože ony takisto žiaria a plačú len pre teba… Nie pre nich tam vonku… Plačú, lebo cítia tvoju bolesť.
Prosím ťa, uvedom si, že to najcennejšie, čo máš, si ty sama. Tvoje srdce, tvoje oči, tvoja duša… Urob ich šťastnými. Urob šťastnou seba. A ak to znamená, že zajtra napochoduješ do práce a dáš výpoveď, zbalíš si štyri tričká a nasadneš do prvého lietadla niekam ďaleko, tak to urob! Žiješ len raz a to nie je fráza… Naozaj máš len túto jednu jedinú šancu. Žiadna iná nebude.
Urob čokoľvek! Nenarodila si sa, aby ťa život trápil. Narodila si sa, aby si ho prežila na plné obrátky!
Už si obetovala dosť. Teraz si poď vziať, čo je tvoje!
weheartit.com
Bav sa, ži, osloboď sa od toho, čo ťa ničí. Rob šialené veci. Úplne, úplne šialené. Také, ktoré by si inokedy neurobila, lebo čo povedia ľudia… Lenže na tých sa môžeš akurát tak vykašľať. Budú ťa súdiť, aj keby si bola Matka Tereza. Tak im aspoň daj dôvod. A keď ťa náhodou zoberú do úst, usmej sa. Usmej sa na nich, pretože ak nájdeš to, čo ťa urobí šťastnou, ľudia sa stanú nepodstatnými. A ver mi, súdia hlavne tí, ktorí sa najviac boja prevziať kontrolu nad svojím vlastným životom.
Zapamätaj si, že ak niečo chceš, dostaneš to, ale musíš sa otriasť a začať myslieť na seba. Upriam sa na to, že zmeníš svoj život a poď! Cez všetky prekážky. Opakuj si chcem, chcem a chcem a dosiahnem!
Prosím, poď do toho. Ži. Ten pocit ti ani neviem opísať… No nie je nič lepšie, ako držať svoj život vo vlastných a šťastných rukách.
Prosím, urob niečo. Nedovoľ, aby ťa to, čo ťa trápi, zničilo…
Coverphoto: thoughtcatalog.com
