Keď som pred pár mesiacmi na Instagrame @vase_ulomky dala do pléna otázku, čo bolo zlomovým bodom vašich vzťahov, nikdy mi by nenapadlo, koľko príbehov budem mať možnosť objaviť. Niektoré z nich boli tak silné a miestami i neuveriteľné, až som chvíľami premýšľala o tom, či sa dejú naozaj v tomto svete. Viete, každý si žijeme vo svojej bubline a keď sa dozvieme, čo sa odohráva za jej bránami, prinúti nás to zastaviť sa. Rovnaký bol aj príbeh Kristíny, mladej právničky, z ktorej rozprávania som mala ešte dlho zimomriavky. Netýkal sa totiž partnerského vzťahu, ale kamarátstva, ktoré sa po čase stalo nočnou morou.
Preto keď sme si v redakcii odsúhlasili tohtotýždňovú tému „toxické vzťahy“, ona bola prvou respondentkou, ktorá mi napadla. Veď kto iný má možnosť porozprávať nám o škodlivom a vyčerpávajúcom vzťahu, ak nie práve ona. Žena, ktorá sa kvôli spočiatku nevinnému kamarátstvu musela presťahovať, aby jej život bol konečne pokojný.
…
unsplash.com
♥ Čo si predstavuješ pod pojmom toxický vzťah?
Myslím si, že som už v nemalej miere ovplyvnená mojím zážitkom, no pokúsim sa na to teraz trochu zabudnúť. Toxický vzťah môže mať mnoho podôb a môže vzniknúť medzi kýmkoľvek – medzi partnermi, priateľmi, kolegami, no dokonca i medzi rodičom a dieťaťom. Je to vzťah medzi dvomi ľuďmi, z ktorého jeden doslova parazituje na tom druhom. Zatiaľ čo on získava z takéhoto vzťahu energiu, tomu druhému životná sila po čase chýba. Jednoducho ide o vzťah, z ktorého jeden ťaží a druhý trpí. Buď si dotyčný na pasívnej osobe vybíja svoju zlosť, vníma ju ako poslednú záchranu svojho spackaného života, alebo si na nej hocijakým spôsobom kompenzuje svoje komplexy.
♥ Akú máš skúsenosť s toxickým vzťahom ty?
To je na knihu. (smiech) Ak sa slovné spojenie toxický vzťah vysloví, každý si predstaví ženu, ktorá znáša tyraniu zo strany muža, prípadne sú jeho nálady a skutky natoľko nevyvážené, že to žene odoberá energiu. Moja skúsenosť je úplne iná. Toxický vzťah som prežila v kamarátskej rovine so ženou, ktorá mi neskôr, keď som sa od nej chcela odstrihnúť, robila zo života peklo.
♥ Ako sa to celé začalo?
Na začiatok asi treba povedať, že žijem úplne usporiadaným životom. Čochvíľa budem mať 30, vykonávam právnické poradenstvo, tri roky som vydatá a zatiaľ i bezdetná. Túto ženu nechcem menovať, preto jej v tomto rozhovore dajme typické a rozšírené slovenské meno Zuzana.
Spoznali sme sa tak, že jedného dňa pribehla k nám do kancelárie bez akéhokoľvek ohlásenia. Vyzerala trochu zanedbane, bolo z nej cítiť nervozitu a rozčarovanie, v očiach kolegov som videla prekvapenie, výsmech aj des, no mne bolo ľúto obrátiť ju medzi dverami, dôsledkom čoho som obetovala svoju obednú pauzu. Potrebovala usmerniť ohľadom vysporiadania pozemkov v jednej záhradkárskej oblasti, v pozadí tohto prípadu bolo cítiť istý mocenský boj nerešpektujúci zákony a taktiež aj byrokratický chaos. Prípad sme neskôr, po niekoľkých mesiacoch, dotiahli do úspešného konca.
Nikdy by mi nenapadlo, že moja dôverčivosť a ochota ľudí vypočuť ma dostanú do fázy, kedy sa budem báť vyjsť z vlastného domu.
unsplash.com
♥ Človek by si povedal, že tu sa stretnutie s touto ženou začína i končí…
Áno, to by bol ideálny scenár, lenže nič také sa nekonalo. Zuzana sa snažila infiltrovať do môjho života – mala na mňa telefonický kontakt, našla si ma na Facebooku, pravidelne mi písala, snažila sa so mnou skamarátiť. Neraz sa stalo, že sa opäť zjavila v kancli len tak bez príčiny, akoby sme boli kamoškami už od škôlky. Takisto si vypátrala moju adresu a až príliš často mi volala s tým, že má náhodnú cestu okolo môjho domu. V pozícii právnik a klient je takéto správanie celkom neštandardné. Zvyčajne sú vzťahy prudko profesionálne bez akejkoľvek citovej roviny.
Vieš, ja som človek, ktorý nevie hovoriť nie, a tak som jej vždy ponúkla kávu, porozprávali sme sa, občas sa zdržala dlhšie, aj keď videla, že mi vyslovene prekáža v práci. Stávalo sa dokonca i to, že som sa jej ospravedlnila, že na mňa čaká iný klient, a ona len odvetila, že si sadne na recepciu a počká ma. Už v začiatkoch bolo dosť ťažké zbaviť sa jej. Nikdy by mi však nenapadlo, že moja dôverčivosť a ochota ľudí vypočuť ma dostanú do fázy, kedy sa budem báť vyjsť z vlastného domu.
Empatia mi nikdy nechýbala, práve naopak, vždy mi dokázala trochu ublížiť a v tomto prípade mi ublížila veľmi.
♥ Svietila ti v hlave už vtedy varovná kontrolka, že niečo nie je v poriadku?
Nad tým premýšľam veľmi často… Že čo by sa stalo, ak by som sa spamätala, ak by som to už vtedy dokázala stopnúť. Lenže môj život bol v tom čase tak veľmi hektický, z každej strany bola na mňa nejaká požiadavka, a ja som všetko riešila za pochodu. Jednoducho som život prijímala taký, aký práve je, nemala som v sebe odhodlanie niečo aktívne meniť. To, čo sa dialo, som prežívala, no sila spriečiť sa niečomu alebo sa niečomu vyhnúť, sa vo mne nenašla.
Takže môžem odpovedať, že nie. Kontrolka mi ešte v tejto fáze, teda v začiatkoch neblikala. Vnímala som ju ako citovo nestabilnú ženu, ktorá si toho veľa zažila a zanechalo to na nej následky, avšak zároveň je však veľmi priateľská. Vravela som si, že možno ja budem tou, ktorá jej ponúkne pomocnú ruku, veď možno v blízkosti nemá žiadneho človeka, o ktorého by sa mohla oprieť, a to je predsa vždy dosť smutné. Empatia mi nikdy nechýbala, práve naopak, vždy mi dokázala trochu ublížiť a v tomto prípade mi ublížila veľmi.
Tiež som si jej prehnaný záujem o moju osobu vysvetľovala tak, že sa bojí, že jej prípad ako právnická kancelária odflákneme, preto sa chce ku mne priblížiť čo najbližšie. Dnes to síce vidím úplne inak, no vtedy som ju vnímala nasledovne – v mojom živote sa len ocitla žena, ktorej sa síce neviem zbaviť a ktorá mi chvíľami prekážala, no potreba pomôcť jej bola väčšia ako potreba mať v živote pokoj. Ak sa zjavila alebo zavolala, porozprávali sme sa.
unsplash.com
♥ Ako to pokračovalo ďalej?
Ťažko sa to opisuje… Museli by ste si to prežiť, aby ste pochopili tú prapodivnú atmosféru, ktorú do môjho života vniesla. Čaro jej osobnosti spočívalo v tom, že bola nesmierne bezprostredná. Už po prvom stretnutí sa správala, akoby sme boli najlepšími kamoškami, ktorých životy sú navzájom späté. Pomaly „zrýchľovala tempo“, až som si jedného dňa uvedomila, že sme v každodennom kontakte a že nemám čas na nič iné, iba na ňu a na jej problémy.
Opíšem skôr pár príhod, ktoré dnes vnímam ako povestné výstražné znamenia… Keď som jej pár desiatok minút neodpovedala na správu, vyhľadala si na internete kontakt na môjho muža, ktorému zavolala s tým, že sa jej nehlásim a pýtala sa ho, čo so mnou je. Viete si predstaviť jeho reakciu… Keďže mám problémy s nízkym tlakom, často odpadávam, tak sa vždy nesmierne zľakol. Skutočne nešlo o žiadnu dlhú odmlku, riešila som cez deň prácu a nebolo času byť neustále online. Rovnako moju chvíľkovú nedostupnosť riešila tak, že si telefonicky na našej recepcii overovala, či som v kancelárii. Ak ju po čase naša recepčná začala ignorovať, prišla k nám osobne.
Jej typickým prejavom bolo i to, že sa k mojim známym a blízkym správala, akoby aj oni boli jej najbližší. Nerešpektovala žiadnu súkromnú zónu, spomínam si, ako mi môj brat rozprával, že ju stretol v meste a nedokázal sa jej zbaviť, šla s ním všade, kam potreboval skočiť aj on, a to podotýkam, že ho predtým videla iba raz – v jedno poobedie, keď bola u mňa, prišiel mi zaniesť jedlo od rodičov, pretože sa vracal z návštevy nášho rodného mesta. Pozdravili sa a to bolo všetko, no ona nadobudla pocit, že je zrazu aj jej rodinným príslušníkom. Vlastne na všetkých v mojej blízkosti si vypátrala akýkoľvek kontakt a pravidelne sa im ozývala, niečo od nich chcela alebo potrebovala.
A nemôžem nespomenúť ešte jednu vec – jej pravidelné prepady u mňa doma. Po prvýkrát ma nečakane navštívila v jeden večer a predtým sme sa videli presne trikrát. Nikdy som jej nedala moju adresu, nemala som na to žiaden dôvod. Len mi raz zazvonila pri bránke so slovami, že si utopila telefón a v novom podnájme ešte nemá zavedený internet. Poprosila ma, či sa môže pripojiť na moju wifi a vybaviť si najsúrnejšie veci. Dnes mám podozrenie, že ma musela sledovať domov z jedného našich stretnutí, no vtedy som to neriešila.
Neskôr už bolo jedno, koľko je hodín, aký mám práve program, keď videla, že sa u mňa svieti a mám pred domom svoje auto, bol to pre ňu signál, že môže prísť. Vždy mala nejaký problém, s ktorým sa mi musela zdôveriť, či už sa to týkalo vzťahov alebo pracovnej oblasti. Asi by som ešte mala dodať, že obe sme v tom čase bývali na opačnom konci Bratislavy a do mojich končín nemala najmenší dôvod zájsť.
Keď sa tieto udalosti opakovali, začínalo mi to vadiť, no nevedela som, ako jej to povedať. Odmietnutie nepomáhalo, pretože si vždy našla cestu, navyše som nechcela, aby s plačom volala do práce alebo mojim rodičom, že nie som dostupná a ona má o mňa strach, čo sa spočiatku stávalo na dennej báze. Mala v sebe zvláštny utrpiteľský a zároveň záchranársky pud – neraz mi plakala do telefónu, že sa veľmi zľakla, keď som sa jej neozývala. Vyhľadávala a fabulovala si situácie, v ktorých jej osoba má význam a dôležitosť. Okamžite videla ten najhorší scenár a chcela byť nápomocná, no v skutočnosti pomoc nepotreboval nik iný, len ona.
Ak nastala ďalšia jej nečakaná návšteva a ja som si vymyslela, že sa jej práve nemôžem venovať, pretože mám napríklad dôležitý online hovor, sedela pred mojím domom v aute a striehla, čo sa deje za oknami. Mnohokrát som sa v noci bála svietiť alebo vyjsť z domu, pretože som nevedela, či na ňu vonku nenarazím. Teraz sa už bavíme o fáze tohto „vzťahu“, ktorý ma úplne ničil, aj keď človeku, ktorý to nikdy nezažil, sa to možno zdá smiešne.
Na všetko to zlé a čudné som však prichádzala až časom, keď som si jej sťažovanie sa na ľudí z jej minulosti spojila s tým, ako sa správa.
unsplash.com
♥ To už je trochu strašidelné, nie?
Nebudem klamať, že som sa jej miestami nebála. Bála. Desila ma ona, aj spôsob života, ktorý vedie. Má dve deti, ktorým nezaviedla žiaden režim a viackrát sa nechala počuť, že ju starostlivosť o ne ubíja, s manželom žijú oddelene, jej deň je úplne chaotický, jedným dlhom spláca druhý, neustále hovorí o tom, akí sú ľudia zlí a ako ju všetci podrazili. Popravde, ani sa im nečudujem, respektíve to skôr poopravím – nikto ju nepodrazil, skôr nad ňou zlomili palicu a nenechali sa viac vysávať z energie.
Na všetko to zlé a čudné som však prichádzala až časom, keď som si jej sťažovanie sa na ľudí z jej minulosti spojila s tým, ako sa správa. Jej rozprávanie mi začalo do seba krásne zapadať, nakoľko som už o nej mala svoj vlastný názor a nespoliehala som sa len na jej slová.
Jej deti mnohokrát na zadných sedadlách auta v pyžame vyjedali bagetu z pumpy, zatiaľ čo ich mama ich vozila naprieč celým mestom a snorila, kde sa práve nachádzam.
unsplash.com
♥ Vieš popísať fázu, v ktorej tento vzťah už bol „za hranicou?“
Myslím si, že tak poriadne sa jej podarilo túto hranicu prekročiť dvakrát, nech to už znie akokoľvek čudne. Za prvé prekročenie všetkých hraníc považujem napríklad to, že ak som odmietla stretnutie s ňou, pretože som mala iný program, ona sa tam dovalila, aby si skontrolovala, či skutočne riešim niečo iné, s kým sa stretávam a či som jej náhodou neklamala.
Stalo sa to na rodinnej oslave mojej svorky – býva v rodinnom dome asi 100 kilometrov od Bratislavy, no Zuzana si tam smelo odparkovala svoje auto a šla nám nakuknúť do záhrady. Takisto sa neraz stalo, že si v kaviarni alebo na terase sadla k vedľajšiemu stolu, ak som si dovolila vyjsť na drink s inými kamarátkami. Pohľadom o mňa ani len nezavadila, iba si na stôl rozložila notebook a tvárila sa ublížene, utrápene a nahnevane.
Z výrazu jej tváre mi je dodnes zle, kto to nezažil, nevie, ako sa človek v takýchto situáciách cíti. Zuzana nikdy nevedela, kam presne idem, dávala som si pozor, aby som tieto informácie pred ňou neodkryla. Ku koncu nášho toxického kamarátstva ma sledovala na dennej báze, aj na úkor toho, že jej deti nešli do školy. Mnohokrát na zadných sedadlách v pyžame vyjedali bagetu z pumpy, zatiaľ čo ich mama ich vozila naprieč celým mestom a snorila, kde sa práve nachádzam. Bolo mi z toho nesmierne smutno.
Druhé, tentoraz už totálne prekročenie akýchkoľvek hraníc, nastalo vo fáze, kedy som sa ju snažila vyhodiť zo svojho života. Eliminovala som telefonáty s ňou, vyhýbala som sa stretnutiam, no ona pritvrdzovala. Ešte predtým ma zoznámila s jedným mužom, ktorý takisto potreboval právne poradenstvo a ona ho, ako inak, začala vnímať ako svojho záchrancu. Má partnerku, žije normálnym životom, no aj tak ho jednoducho chcela a neustále ho pozývala k sebe domov.
On jej túto návštevu nikdy nepotvrdil, no Zuzana si ju potvrdila sama, a tak keď ho čakala u seba doma a on neprichádzal, myslela si, že pravdepodobne bude so mnou, pretože tento hon na jeho osobu sa odohrával v čase, keď som s ním riešila veci ohľadom jeho prípadu. Moju ignoráciu si zjavne vysvetlila tak, že pred ňou tajím románik s ním, čo bola absolútna hlúposť.
Vyústilo to do situácie, že si prišla overiť, či u mňa náhodou naozaj nie je. Vonku strašne pršalo, ona stála za bránkou môjho domu a v čiernej mikine s kapucňou mi hádzala do okna kamienky. Na tento pohľad nikdy nezabudnem, aj dnes mám z tejto spomienky zimomriavky. Manžel chcel volať políciu, ja som zhasla v celom dome a skrývali sme sa v spálni, pretože táto časť domu nie je obrátená do ulice. Vtedy som sa skutočne bála a cítila som sa ako v nejakom podivnom psychotrileri.
Nebola som jediná, koho prenasledovala. Poznám ešte ďalších dvoch ľudí.
♥ Takže si nebola si jediná, na koho sa takto upla?
Okrem klienta, s ktorým ma zoznámila, viem ešte o jednom mužovi, ktorý si s ňou, chudák, tiež prežil peklo. Spomínala ho už od začiatku, ako sme sa spoznali – najprv ako niekoho, s kým má normálny vzťah a kvôli komu sa sťahuje od muža, ktorý ju týra, do podnájmu. Až neskôr som zistila, že jej manžel ju nikdy neudrel, len je z nej poriadne zúfalý, a že jej nový priateľ je len Zuzaninou ďalšou obeťou. Ten muž totiž netušil, že s ňou nejaký vzťah má, spoznali sa vďaka jej práci, boli spolu na káve a ona to pochopila tak, že má o ňu záujem.
Keď prišla na to, že on má snúbenicu, s ktorou čakajú dieťa, brala to ako obrovskú zradu. Všetko šlo bokom, pretože jej sa rozsypal vzťah, ktorý nikdy nebol skutočný. Naozaj sa tvárila, ako by prežívala rozchod funkčného vzťahu, ktorý trval niekoľko rokov.
Spočiatku bolo pre mňa ťažké sa v tom zorientovať. Rozprávala o ňom ako o niekom, s kým spoločne plánujú budúcnosť, no až po čase mi niektoré veci do seba začínali zapadať. Zuzana ho takisto všade prenasledovala, podľa fotiek na jeho Instagrame pátrala, kam sa mohol so snúbenicou presťahovať, sliedila pod jeho oknami, nechávala mu tam odparkované svoje auto aj celú noc, domov šla taxíkom, ktorý zaplatila za posledné peniaze – len aby mu ukázala, že vie, kde býva.
unsplash.com
Budúcu matku jeho dieťaťa stalkovala na všetkých sociálnych sieťach, chcela o nej vedieť úplne všetko. Na internete vyhľadávala výrazy typu: Ako nabúrať iPhone, Ako heknúť Facebook… Myslím si, že ešte stále na neho nezabudla a vníma ho ako človeka, ktorý jej klamal a pohrával sa s jej citmi, no v skutočnosti si len ona prifarbila realitu a z obyčajného pracovného stretnutia sa v jej mysli stala vášnivá lovestory, ktorá nikdy neexistovala.
Ten pocit, keď vám volá niekto blízky, že ho ona opäť kontaktovala, prípadne sa obšmietala okolo jeho pracoviska, neprajem zažiť nikomu.
♥ Ako sa ti podarilo zbaviť sa jej?
Musela som toto peklo iba prečkať. Jedného dňa som jej na rovinu povedala, že potrebuje pomoc a že ma desí. V očiach som jej vtedy videla, že si to poriadne vyžeriem. Následne na to som si ju všade zablokovala, a tak si kúpila niekoľko simkariet, z ktorých mi neustále volala a keď počula môj hlas, zložila. Robila to aj všetkým mojim známym, od niektorých požadovala stretnutie, pravdepodobne chcela vyzistiť, čo so mnou je. U každého, kto sa okolo mňa len mihol, bola Zuzana známou firmou, poučila som ich, ako majú postupovať a že je jediné, čo pomôže, je odmietnuť ju. Ten pocit, keď vám volá niekto blízky, že ho Zuzana opäť kontaktovala, prípadne sa obšmietala okolo jeho pracoviska, neprajem zažiť nikomu, bola som úplne zúfalá.
Nakoľko prerušenie kontaktov ona pochopila inak a nechcela to rešpektovať, stále sa objavovala pred mojím domom. Opäť sa vžila do roly môjho záchrancu – vymyslela si historku, že ma môj manžel týra, bráni mi v kontakte s ňou a podľa toho aj konala. Aj rok po tom, ako sme sa naposledy rozprávali, som jej auto zahliadla pod svojimi oknami. Vtedy môjmu mužovi praskli nervy a presťahovali sme sa z domu, ktorý bol naším snom. To trochu pomohlo, moju súčasnú adresu nevypátrala, trvalé bydlisko som si zámerne napísala úplne inde a rovnako urobil aj môj muž. Občas som ju ešte zahliadla v meste alebo pred mojou prácou, no tvárila som sa, že ju nevidím. Dnes, musím zaklopať, že mám pokoj, no som si istá, že sa mi ešte pripomenie.
unsplash.com
♥ Prečo si nikdy nekontaktovala políciu?
Chcela som, ale keď som si predstavila, ako policajtom tento príbeh opisujem, pripadala som si smiešne. Veď ona vlastne nerobila nič nezákonné, nikto jej nemôže zakázať, aby sa nevozila po mojej ulici, aby ma „náhodou“ nestretla v kaviarni alebo pred kanceláriou. Na to, aby jej súd zamedzil kontakt so mnou, by mi musela fyzicky ublížiť. Pre psychickú ujmu v zákonníku asi nie je miesto.
Verila som, že to pochopí aj sama, že nie je potrebné otravovať akékoľvek orgány, ktoré musia mať podobných prípadov plný stôl a úprimne… Neverím, že by sa mi niekto venoval. Skôr by ma vysmiali.
Sú ľudia, ktorým jednoducho niet pomoci a čím dlhšie budete v ich prítomnosti zostávať, o to viac sa bude rozpadávať aj váš život.
♥ Čo by si odkázala ľuďom, ktorí sa v toxickom vzťahu ocitli?
Nikdy to nenechajte zájsť priďaleko. Počúvajte svoju intuíciu a ak sa vám niečo nezdá, robte všetko pre to, aby ste kontakt s touto osobou obmedzili na minimum. Ak stretnete niekoho, kto má hrozne zlý a ťažký život, snažte sa v jeho rozprávaní čítať aj medzi riadkami. Každá minca má dve strany. A ten, koho každý len utláča, podráža a klame, môže byť v skutočnosti psychicky narušenou osobou neschopnou viesť plnohodnotný život, ktorá si realitu pretvára podľa toho, ako sa jej to práve hodí.
Určite sa nepasujte do úlohy jeho záchrancu. Takéhoto človeka nezachránite. Môžete počúvať jeho fňukanie, tisíckrát mu vravieť, aby na tie krivdy zabudol, môžete mu dávať rady, splatiť jeho dlhy… Nič z toho nezaberie, je to len plytvanie časom a energiou, ktorú môžete investovať do seba. Sú ľudia, ktorým jednoducho niet pomoci a čím dlhšie budete v ich prítomnosti zostávať, o to viac sa bude rozpadávať aj váš život. Na toxických vzťahoch je najhoršie to, že sú „nákazlivé.“ Zamotáte sa do nich a po čase začnete nasávať myšlienkové vzorce toxickej osoby. Zrazu vám príde úplne normálne, ak niekoho vidíte, ako je posadnutý inou osobou, pretože tento pohľad ste mali pred očami toľkokrát, že ste si naň zvykli.
S toxickou osobou sa nikdy nedá nadviazať plnohodnotný vzťah. Nevznikne z toho láska s happy endom či pevné priateľstvo. Ak nás toxické osoby majú niečo naučiť, je to spôsob, ako sa stať sebcami.
unsplash.com
♥ Možno táto otázka vyznie zvláštne, ale priniesol tento „vzťah“ do tvojho života aj niečo pozitívne?
Samozrejme, je to veľmi dobrá otázka. Nakoľko nie som človek, ktorý by sa hneval na celý svet, ak sa mu niečo v živote domrví, dokážem aj v zlých skúsenostiach nájsť pozitívne črepinky. Naučila som sa byť ostražitá, viac si všetky informácie, ktoré mi niekto dáva, overovať.
Zuzana mi napríklad ukázala i to, aké je dôležité zastať sa seba a že musím popracovať na tom, aby som ľuďom bez výčitiek a bez strachu dokázala povedať nie. Napríklad aj na úkor toho, že sa na mňa niekto nahnevá alebo na smrť urazí. Kedysi som zvažovala, ako to prijme tá druhá strana, dnes mi to je jedno. Spomeniem si na Zuzanu a verte či nie, ak by sa na mňa urazil aj celý svet, budem spokojná.
Toxickí ľudia túžia po pomste. Niektorí z nich to považujú za jedinú motiváciu svojho života.
♥ Ako by si charakterizovala takzvaných citových upírov? Majú nejaké spoločné črty?
Určite áno. Ľudia, s ktorými zažijeme toxický vzťah, prípadne ako si ich nazvali ty, citoví upíri, sa vyznačujú tým, že sa vám okamžite votrú do života a preskočia akúsi zoznamovaciu fázu. Sú veľmi priateľskí, presne vedia, ako si vás majú získať, a vy sa ani len nenazdáte a zrazu žijú na úkor vás. Mne napríklad Zuzana neustále niečo nosila. Buď ovocie zo záhrady, reklamné predmety, ktoré mala vo firme, jedlo, ak som bola chorá, hoci som vždy opakovala, že si nemusí robiť starosti, že to nepotrebujem a tak ďalej. No ona sa pritom tvárila, akoby som ju od týchto darov odbremenila. Bolo to veľmi zvláštne… Dnes už viem, že to využívala ako zámienku, aby sme sa stretli.
Takisto títo ľudia majú skvelú schopnosť zistiť si o vás čo najviac informácií, ktoré im pomôžu zblížiť sa s vami. Mne by napríklad nikdy nenapadlo hľadať telefónne číslo manžela nejakej mojej známej na internete. Zuzana našla číslo môjho muža na stránke jeho firmy a následne si cez platenú aplikáciu overila majiteľa tohto kontaktu. Ja som dovtedy ani netušila, že takáto možnosť existuje. Vynikajúco sa orientovala v rôznych verejne dostupných databázach, na počkanie si dokázala zistiť trvalé bydlisko danej osoby či sídlo firmy. Viem, že to nie je jadrová fyzika, ale keď som ju pozorovala, ako niečo také robí, bolo mi jasné, že to nevykonáva po prvýkrát.
A ako som mohla odpozorovať aj z rozprávania mojich známych, ktorí prešli toxickým vzťahom, všimla som si ešte jednu spoločnú črtu… Toxickí ľudia túžia po pomste. Niektorí z nich to považujú za jedinú motiváciu svojho života. Dôsledkom toho, že sú v každom vzťahu tým toxickým článkom, ktorí len odčerpáva okoliu energiu, majú pocit, že ich každý zrádza a presne tu pramení ich krvilačná túžba po pomste. Spočiatku vám prekážajú svojou prítomnosťou a priateľstvom, ktoré vás dusí, neskôr, keď ich zo svojho života vylúčite, snažia sa vám to vrátiť. S myšlienkou na pomstu si večer líhajú do postele a ráno sa s ňou budia, hraničí to až s posadnutosťou. Nemajú vlastný život, ciele, túžby. Jedinou ich túžbou je ukázať vám, ako veľmi ste im ublížili tým, že ste už v sebe nenašli viac energie tolerovať ich vo svojom živote.
Myslím si, že „nájsť“ toxický vzťah alebo toxického človeka nie je dnes až také ťažké. Treba byť opatrný a nenechať sa opantať ich kúzlom.
unsplash.com
♥ Myslíš, že je tvoj príbeh ojedinelý?
Ťažko povedať… Citovo nestabilných ľudí, ktorí blúdia životom, je okolo nás mnoho. Osobne poznám päť ďalších príbehov. Moja bývalá spolužiačka si niečo podobné prežila so svojím exmanželom, sťahovala sa kvôli nemu dvakrát, aj do iného mesta, kde ju nakoniec aj tak našiel. Vyriešilo to až trestné oznámenie. Tri moje známe mali problém s bývalkami svojich súčasných partnerov. Tie ženy, ktoré nezvládli rozchod, boli schopné urobiť čokoľvek, hoci ani jedna z mojich známych nebola dôvodom rozpadu tohto vzťahu. A moja švagriná zasa musela zmeniť vynikajúcu prácu, pretože jeden zo spoločníkov v tejto firme sa do nej šialene zamiloval a nedokázal prijať odmietnutie. Konkrétne tento človek robil skutočne šialené veci. Vyhrážal sa, strašil ju, že sa zabije, sedával pred jej dverami aj celé noci. Stále mi je záhadou, prečo tento jedinec behá slobodne po našej krajine.
Všetky tieto príbehy majú niečo spoločné – sledovanie, náhodné návštevy, čakanie pred prácou, túžba po pomste, popieranie reality… Takže si myslím, že „nájsť“ toxický vzťah alebo toxického človeka nie je dnes až také ťažké. Nechcem nikoho strašiť, no môže sa to stať každému. Treba byť opatrný a nenechať sa opantať ich kúzlom.
Ani po troch rokoch sa neviem zbaviť pocitu, že ma sleduje, a myslím si, že ešte dlho potrvá, kým sa budem cítiť slobodne, nie ako lovná zver, na ktorú sa neustále poľuje.
♥ Ako ťa tvoja skúsenosť ovplyvnila?
Pozmenilo to moju optiku na vzťahy. Dnes už ľuďom verím o niečo menej, som podozrievavá a viac bojazlivá. Ak je niekto už na prvom stretnutí prehnane priateľský a bezprostredný, okamžite cúvnem, pretože v ňom vidím Zuzanu číslo dva.
A na záver… Ešte aj dnes – tri roky, odkedy som Zuzanu videla poslednýkrát, nemám dobrý pocit, ak sa pozerám z okna alebo kráčam po ulici, kde nie je veľa ľudí. Podvedome striehnem na každé biele auto a ihneď pohľadom kontrolujem, kto sedí za volantom. Neviem sa tohto zvyku zbaviť a myslím si, že ešte dlho potrvá, kým sa budem cítiť slobodne, nie ako lovná zver, na ktorú sa neustále poľuje. Zuzana je vlastne aj dôvodom, prečo s manželom odkladáme rodičovstvo. Je mi jasné, že kým si nenájde ďalšiu obeť, budem jej prioritou ja.
