Áno, premýšľam stále nad tým, čo sa stalo, či čo sa nestalo. Niektoré momenty sa už z mojej hlavy vytratili, na niektoré nedokážem zabudnúť. Hľadám odpovede na otázky, ktoré som ti vtedy nepoložila a dnes už sa ich opýtať nemôžem. Hľadám odpovede, ktoré mi objasnia, čo sa stalo bez toho, aby som ťa nemusela nazývať inak ako len dobrým človekom. Vieš, že do čohokoľvek si sa v živote pustil, tak som ti verila? Vždy! A aj to tak zostane. Nezáleží, čo sa stalo či nestalo. Chyby sa robia, sme ľudia a chyby robiť musíme. Aspoň vtedy vieme, že niekam smerujeme.
Dúfam, že nevnímaš to, čo sa stalo, ako chybu. Dlho som to tak vnímala, ale časom som si uvedomila podstatu toho, čo sa udialo. Urobila som chybu, ako som išla, ako som riešila veci, ktoré nebolo potrebné riešiť, pýtala som sa otázky, ktoré boli zodpovedané, chcela som ťa, aj keď som ťa nemala mať.
pinterest.com
Vieš, potrebovala som ticho, aby som si to uvedomila…
Potrebovala som tú správnu skladbu, aby moje myšlienky prišli do konca a uvedomili si to, čo srdce už vie. Aby som dokázala zjednotiť ako rozum, tak aj srdce. Myslím si, že by sa tá skladba páčila aj tebe. Potrebovala som to ticho, aby som si uvedomila, ako veľmi som kričala.
Keď sa človek zaľúbi, občas nepočuje ani vlastného slova, nieto ešte slová toho druhého. Neľutujem nič. Dokonca už neľutujem ani to, že sa to všetko skončilo takto. Povzniesla som sa nad to. Naučila sa s tým žiť, pochopila som to a odpovedala som si. Neviem, či chybne, či správne. To sa asi ani nikdy nedozviem, lebo už sa k tomuto momentu vracať nebudem (trošku klamem, to by som nebola ja), avšak uzatváram tento moment.
Neuzatváram nás…
Nikdy sme neboli predurčení, aby sme takto skončili. Úprimne, aj keď má byť toto náš koniec, myslím si, že si zaslúži aspoň slušnú bodku. Či už sme jej tú bodku dali? Uvedomila som si, prečo toto všetko, prečo toto ticho, prečo ten ústup.
Teda, vytvorila som si domnienky. Na základe toho, ako poznám seba, ako poznám teba a ako možno poznáš ty mňa. Kedysi sme si povedali, že na to najlepšie sa čaká najdlhšie. Neviem, či ty si pre mňa to najlepšie, viem však, že ja som pre teba to najlepšie. Aj keď si povedal, že by sme spolu nikdy byť nemohli, lebo priveľmi riešim. Sklamem ťa, každá žena rieši. Lepšie riešiť s tebou ako za tebou.
pinterest.com
Vieš mám rada, keď viem, kde stojím a ako stojím…
Mám rada priame odpovede a nie odpovede, v ktorých sa vyskytuje slovíčko „neviem“ či ticho. A zrazu si uvedomujem aj tvoje neviem či ticho. Zrazu som ich pochopila ako odpoveď. To mi to trvalo, že? Niekedy potrebujeme malé postrčenie.
Uzatváram túto kapitolu.
Uzatváram tieto chyby.
Uzatváram tie momenty.
Nechcem uzatvoriť teba.
Lebo srdce mi vraví nie…
Srdce mi vraví, nech neplačem, lebo nemám dôvod, lebo aj ono cítilo lásku. Zrazu mám pocit, ako keby si to ty všetko vedel. Ako keby si ma poznal. Možno je to náhoda. Možno si tie veci urobil čisto so sebeckým úmyslom a vôbec si sa nezamýšľal, čo bude dobré pre mňa.
Mrzelo ma, aj ma mrzí, že sme nezostali vo svojich životoch. Avšak nemôžeme. Lebo moja láska bola priveľmi stabilná a tvoja zase priveľmi nestabilná.
Pokiaľ to má fungovať a vyjsť, musíme v našich životoch pochopiť viac ako len ty mňa a ja teba. Možno máme stretnúť iných ľudí, možno sa máme zaľúbiť do iných ľudí, možno si máme zobrať ponaučenie z toho, čo sa nám stalo.
pinterest.com
Neviem…
Možno sa raz stretneme a pochopíme, že teraz je čas na našu silnú lásku, a možno sa už nestretneme nikdy a vystačíme si bez našej lásky. Netuším, či budeš vedieť niekedy ľúbiť mňa, avšak verím, že sa naučíš ľúbiť to, čo máš. Ak som dokázala v tebe prebudiť aspoň štipku lásky, tak som urobila tento svet lepším. Lebo naučiť ľúbiť človeka je to, čo tento svet potrebuje.
Svet potrebuje lásku. Nie tú veľkú z filmov, ale tú pravú a obyčajnú.
Verím, že ti moje oči niečo dali, aj keď si nebol rád, keď som sa na teba pozerala.
Verím, že ti moje slová niečo dali, aj keď som rozprávala viac, ako bolo potrebné.
Verím, že ti moje bozky niečo dali, aj keď ich nebolo až tak veľa.
Verím, že ti moja láska niečo dala, aj keď si ju odmietol.
Na konci dňa si uvedomujem, prečo si sa takto zachoval…
Uvedomujem si, aká som ja a ako by som všetko riešila či neriešila. Nepredpokladám, že ma až tak poznáš, a skôr to vidím tak, že si urobil to, čo vyhovovalo tebe. Avšak akokoľvek si sa zachoval, ja som z teba tú lásku cítila. Nebolo to hrané. Láska sa zahrať nedá. Slová sa dajú povedať rôzne, avšak objatia a bozky? Láska neklame. Ľudia áno.
Lenže my sme mali lásku. Možno len na pár minút, ale bola tam. A to bolo asi všetko, čo som si potrebovala uvedomiť. Nehnevám sa na teba, lebo ak si reagoval aj sebecky, zachránil si i mňa. Neľutujem momenty s tebou, lebo ma naučili, že niekedy stačí jeden jediný moment a svet má zrazu úplne inú farbu.
pinterest.com
Uvedomujem si svoje chyby, snáď si aj ty uvedomíš tie tvoje…
Verím, že táto skladba by ti k tomu dopomohla, avšak moja hrdosť je silnejšia.
Ďakujem za potrebné ticho, za krátku lásku, za dlhé objatie, za teba.
Práva láska nepotrebuje čas, potrebuje len správne načasovanie…
Autor: Michaela
Coverphoto: Photo by Priscilla Du Preez on Unsplash
