Drahý muž, otec môjho dieťaťa, chcem ti napísať to, čo ti nemôžem povedať do očí. Nemôžem, lebo znova by som vyzerala ako slaboch a zbabelec. Vnímal by si to tak, že ti závidím a neprajem.
Chcem ti povedať, že je super, že si našu dcéru vezmeš k sebe dvakrát do mesiaca na víkend. Je krásne, že si vtedy otcom, ktorého by chcelo každé dieťa…
Dovolíš množstvo vecí a kúpiš, po čom jej malé naivné srdiečko túži. Venuješ jej všetok čas, presne ten, ktorý som chcela, aby si venoval predtým nám, tvojej rodine. Zrazu si pochopil, že na tých pár hodín v mesiaci sa vieš odtrhnúť od svojich povinností a svojich záľub. Že na ten okamih je tu niekto dôležitejší, kto si zaslúži tvoju pozornosť, opateru, financie.
Ďakujem ti, že sa k nej správaš konečne ako otec, ktorý si ju váži. Možno práve preto, že už ju neberieš len ako samozrejmosť a povinnosť, ku ktorej sa každý deň musíš vrátiť a riešiť.
Riešiť úlohy, choroby, nálady…
Nemusíš riešiť povinnosti, ktoré z každodenného života vyplývajú, iba si užiť tých pár hodín, počas ktorých si tým najlepším otcom. Teším sa, že konečne má ten vzťah taký nádych, aký by mal mať, aspoň na ten krátky čas, ale predsa. Prajem jej ocka, ktorého bude milovať a ktorý bude milovať ju, ktorý jej bude vedieť venovať svoju pozornosť a pomôže jej s plnením povinností.
Úprimne mám radosť z toho, že to, čo nešlo spoločne, ide teraz oddelene. Ale ak hráš hru, kto z nás je lepší, tak ja s tebou nehrám. Ani len netušíš, čo to je, každý deň zvádzať boj o to, ako skĺbiť prácu, domáce povinnosti a milované dieťa. Keď nevládzeš alebo si chorý a musíš sa postarať v prvom rade o ňu. Keď jej školské povinnosti stoja pred tvojimi záľubami a prácou.
Ani si len nevieš predstaviť…
Ako dlho som si nepozrela v pokoji dobrý film alebo neprečítala knihu bez toho, aby som nemusela brať na zreteľ, že je tu niekto, kto je stále na mňa odkázaný. Ani len netušíš, aké to je sa v obchode rozhodovať medzi potravinami a rátať, čo ti zvýši a či vôbec ti to tento mesiac vyjde.
Nech sa snažíš akokoľvek, musíš pracovať len obmedzený čas cez deň, pretože je tu niekto, kto ťa potrebuje a bez tvojej pomoci to ešte nevie. Ty s tým nemáš nič, veď pošleš mesačne peniaze niekomu, kto sa má, aj o tvoje dieťa, postarať.
Máš čistý štít a svedomie…
Verím, že tvoj záujem a to, čo robíš, je úprimné, nie je to len hra dokázať mi, že si lepší. Vieš, že v tejto hre nebude ani jeden z nás víťazom. Prehrá totiž ona. Ona postavená medzi dvoch dospelých, ktorí sa budú správať ako malé deti na pieskovisku. Preto odmietam hrať s tebou túto hru o jej srdce. Je pre mňa príliš vzácne. Ja ho budem chrániť, pokiaľ to len bude možné. A možno niekedy aj pred tebou, tak ako som to robila predtým.
Vedz, že aj napriek tomu, že to vyzerá, že si lepší, ani len netušíš, čo to je, keď ťa ráno po ťažkej noci objíme a bozkáva. Keď po výmene názorov a trucovaní príde a ospravedlní sa, dá pusu a pomáha ti napraviť to rozbité. Ona je víťaz, lebo vedela z tej ťažkej situácie medzi nami vyjsť ako tá, čo miluje oboch.
Tak ak by si si niekedy aj začal myslieť, že si lepší, pamätaj, ja nehrám. Pretože ona nie je na hranie, ona je na to, aby sme ju milovali.
Autor: Mia Punti
Coverphoto: Photo by Ben White on Unsplash