Možno si to nepamätáš, no ja na tento deň nezabudnem nikdy. Bol to deň, kedy mi postupne ako skladačka puzzle do seba zapadli všetky časti a vytvorili obraz, pred ktorým som sama zatvárala už vyše roka oči. Áno, bolo pre mňa veľmi ťažké si priznať, že človek, s ktorým som mala naplánovanú budúcnosť do každého možného detailu, lebo taká skrátka som – plánujem a snívam, už nebude súčasťou mojej budúcnosti.
To, čo nás čaká, bude len moja a tvoja budúcnosť, už nikdy nie naša, ako sme to mali v pláne, keď som ti povedala svoje prvé – „našťastie“ pre nás – to menej podstatné áno.
unsplash.com
Vymenil si seba za mňa…
Vymenil si svoje ego, ktoré ti vo veľa momentoch bolo dôležitejšie ako ja sama. A čo je na tom najhoršie, nespravil si to len raz. Spravil si to miliónkrát za posledný rok a mne, milujúcej partnerke, to muselo dochádzať postupne. Pretože som si nechcela priznať, že budeš ďalší do zbierky, s kým to nevyšlo.
Skrátka, nie je pre žiadnu ženu najpríjemnejšie, postupne ako roky pribúdajú, nevedieť, s kým bude po zvyšok života. Aj keby nie do konca, no aspoň na niekoľko desiatok rokov, ktoré som s tebou mala v pláne.
Áno…
Som z tých, ktoré nielen vďaka romantickým filmom, ale aj vďaka tomu, aký vzor im ukázali rodičia, veria na pravú lásku do konca života. Ako malá som tú lásku nevidela, pretože tatino nikdy nebol ten typ muža, ktorý vyznáva žene lásku každý deň a obdarúva ju kvetmi.
No postupom času, ako som dospela som si uvedomila, že láska má rôzne podoby.
Nemusí ju byť vidieť na prvý pohľad, ako je to prezentované v romantických filmoch, ktoré v puberte hltáme každý večer snívajúc o tom, že to raz príde aj v našich životoch. Lásku medzi dvoma ľuďmi nemusí vidieť každý, no je tam. Pretože láska je ako vietor, nie je ju vidieť, no je ju cítiť. Veta, ktorá odznela v jednom mojom obľúbenom romantickom filme, ktorý som pozerala ešte ako násťročná.
unsplash.com
Som si vedomá toho, že vzťah je o kompromisoch…
A každý sa – či vedome, alebo nevedome, snaží pretvoriť toho druhého na vyhovujúci obraz. Vždy je to tak, skôr či neskôr si to priznáme. No nikdy to nemá byť o zmene v zásadných povahových črtách, pretože tie aj tak nikdy nezmeníme. Každý sme nejaký z určitého dôvodu, pretože takí skrátka máme byť.
To, že to niekomu prekáža, neznamená, že to niekto na tebe nebude milovať.
Raz, ešte pred dvomi rokmi, som po tebe hodila pri hádke dózu s jedlom (áno, som si vedomá svojej výbušnosti, ale naozaj si si to vtedy zaslúžil). Ja však chcem od života málo. Chcem nájsť niekoho, po kom čo i len tú dózu budem môcť hodiť, no nebudem mať potrebu. Niekoho, kto ma bude vedieť upokojiť aj v takýchto momentoch.
Pretože o tom to je…
Aby človek zostal v jadre taký, aký je, aby nemusel premýšľať nad tým, čo povie, čo spraví len preto, lebo sa to tomu druhému nepáči a môže nastať len a len ďalší konflikt. A ty si ma zmenil. Zmenil si ma v tom, že som sa začala obmedzovať a prestala som to byť ja. A to je jeden z dôvodov, kedy medzi nami začala vyprchávať láska.
Ani jeden nie sme šťastní. Ty si nespočetne veľakrát uprednostnil svoje potreby a pocity pred tými mojimi. A tým si ten plamienok lásky, ktorý vo mne už len tlel, úplne uhasil. Snažila som sa ho rozdúchavať, no ty si tomu svojim konaním len bránil.
Aj keď ma to strašne bolí, a ešte len bude, keď sa odhodlám k definitívnemu kroku, na ktorý naberám už dlhšie odvahu, viem, že nás dvoch už nič iné nečaká. Poskladal si naše puzzle skôr, ako som mala v pláne a vytvoril v ňom iný obraz, ako som snívala.
Coverphoto: Photo by Alvin Mahmudov on Unsplash
