„Nájsť ponaučenie v bolesti je veľmi náročné…“
Nevera, faloš, sľuby, čo sa nikdy nesplnili, pretvárka, viac hier súčasne rozohratých na niekoľkých hracích poliach… Tento týždeň smelo pokračujeme v téme #vztahove_problemy, keďže – ako sme v uplynulých dňoch zistili, jeden týždeň nám bol príliš krátky a zanechali by sme po sebe viac nedopovedaných vecí než uzavretých kapitol. Dlho premýšľať o tom, koho si vyberieme za respondenta, sme nemuseli, pretože v našom tíme nie je žiaden človek, ktorý by mal vo vzťahoch jasnejšie, ako naša redaktorka Mia Amber.
Dnes už nečaká, nepýta si odpovede od druhých, ale nájde ich skôr v sebe. A hoci by sa mohlo zdať, že „sa taká narodila“, opak je pravdou. Aj ona totiž stretla človeka, ktorý ju zmenil, aj keď ona bola kedysi tou, ktorá čakala, že sa zmení on. A práve o tom bude tento rozhovor.
…
unsplash.com
♥ Ak je na svete niekto, kto mal možnosť poučiť sa z vlastných chýb, si to práve ty. Bolo ťažké nájsť ponaučenie vo vzťahoch, ktoré ťa sklamali?
Tento proces bol ťažší ako vyrovnanie sa so samotnými sklamaniami. Nájsť ponaučenie v bolesti a pochopiť, že aj keď to bolelo ako fras, stále je to to najlepšie, čo sa nám mohlo stať, je veľmi náročné.
Z pozície obete, ktorá stretla „debila“ som sa musela presunúť do módu ženy, ktorá je ochotná spájať si súvislosti a byť úprimná sama k sebe. Dlho som to nedokázala, a preto sa nepozerám na ľudí, ktorí s tým stále majú problém, s dešpektom. Z hĺbky srdca si však želám, aby sa do tejto fázy každý z nás dopracoval.
Až keď som si upratala neporiadok, ktorý sa vo mne roky hromadil, bola som ochotná vzdať sa muža, ktorý si ma nevážil…
♥ Ako tento proces hľadania príučiek vyzeral v tvojom prípade?
Asi by nebolo na škodu uviesť sem pár detailov… S jedným mužom som „chodila“ dvakrát. Po prvom rozchode som nepochopila absolútne nič, cítila som sa využitá, použitá a tá, ktorá pre neho nie je „dosť.“ Bola som mladá a nemala som kapacitu ani silu hľadať v sebe dôvody, prečo som ho musela stretnúť a čo mi mal cez mnoho sklamaní „odkázať.“
Takže keď sa mi rokoch znovu priplietol do života, bola som plná nádeje, že práve on bude ten, kto zacelí rany, ktoré vo mne zanechal. Boli sme o pár rokov starší a vyzretejší, avšak ako sa neskôr ukázalo, ja som ešte vyzretá nebola. Dala som mu ďalšiu šancu, no on robil znovu tie isté prešľapy, história sa opakovala. Chvíľu to bolo skvelé, potom sa odmlčal, nachádzala som indície, že znovu nie som v jeho živote jedinou. Keď to trvalo príliš dlho a ja som s ním stratila ďalšie dva roky života, bola som dokopaná k tomu, aby som našla nielen bolesť, ale aj dôvody.
A tie som lovila zo svojej duše postupne a noc za nocou som prichádzala na to, že som ho stretnúť proste musela. Ukázal mi, že hoci si myslím, že mám sebavedomie v poriadku, nie je tomu tak. Takisto som si vďaka nemu uvedomila, že nie som zmierená s tým, že môj otec odišiel ešte pred mojím narodením. Kdesi v podvedomí som mala tento pocit hlboko zakódovaný – Mia, ktorá vlastnému otcovi nestojí o to, aby sa o ňu zaujímal… A tak ďalej, a tak ďalej…
Môj proces ponaučenia teda v skratke vyzeral tak, že som spomínala, analyzovala, odpúšťala a mnoho vecí si uvedomovala. Až keď som si upratala neporiadok, ktorý sa vo mne roky hromadil, bola som ochotná sa tohto muža pustiť a vôbec to nebolelo. Zostal len spomienkou, pri ktorej sa pousmejem. Viem, že ak by som nedokázala pochopiť, prečo som ho musela stretnúť, stále by som voči nemu v sebe živila hnev.
♥ Takže tento vzťah už neľutuješ?
Ľútosťou by som to nenazvala. Je pravda, že som vo vzťahu s ním stratila veľa, ale získala som ešte viac. Vďaka nemu som spoznala seba, našla som staré rany, ktoré musím zaceliť, množstvo nevyriešených vecí… A to je skúsenosť, ktorá mi za to stála. Viem, že odteraz sa už do žiadneho vzťahu, v ktorom budem strácať samu seba, nezapletiem.
Stretni sám seba
♥ Momentálne sme si všetci v tíme vydýchli, pretože tvoja kniha je už v tlači. Mala si predstavu, čo všetko ťa čaká, keď si knižku začala písať?
Vôbec nie a poviem pravdu, boli noci, keď som trochu aj ľutovala, že som sa na to dala. Napísať knihu je jedna vec a ak si niekto myslí, že ide o najnáročnejšiu časť procesu, mýli sa. Dopísaním knihy sa všetko ešte len začína, a to ma prekvapilo. Odteraz už návšteva kníhkupectva nikdy nebude to, čo predtým. Za každou vyloženou knižkou budem vidieť stovky hodín nedocenenej práce, ktorú si bežný čitateľ vôbec neuvedomuje. No na druhej strane, ten pocit, že sme to všetci zvládli a kúsok zo seba tej knižke obetovali, stojí za to.
Verím, že v mojich poznatkoch o láske stretne sám seba aj čitateľ.
♥ Aké ponaučenia v knihe Stretni sám seba čitatelia nájdu?
Knihu by som nazvala príručkou, ktorá sa hodí nielen po rozchode, avšak je písaná formou príbehu. Hlavnou postavou som, samozrejme, ja (smiech), Mašo, do ktorého som bola šialene zamilovaná, a moji traja kolegovia, ktorí to všetko prežívali so mnou. Príbeh sa vyvíja, Mia mnoho vecí začína chápať a ako láska k Mašovi slabne, jej sa otvárajú oči.
Stretni sám seba zachytáva môj proces „odmilovania sa“ a v mojich poznatkoch o láske stretne sám seba aj čitateľ. Každá láska je síce iná, ale všetky niečo spája. Tým spojivom je práve práca na sebe a odhodlanie byť k sebe úprimný.
A k tým ponaučeniam… Ja som sa naučila, že žiadne stretnutie sa v našom živote neudeje len tak. Že ak sa zapletieme do vzťahu, v ktorom sami seba ničíme, nemôžeme trvať na tom, aby sa ten druhý zmenil, no skôr by sme mali pochopiť, prečo sme sa v takom vzťahu ocitli. Že ak v sebe nemáme niečo vyriešené (v tejto etape premýšľania nás možno prekvapí, čo všetko sme nedokázali rokmi uzatvoriť a aké prkotiny nás dokážu vnútorne rozožierať celé roky), len ťažko budeme čakať, že príde princ na bielom koni.
Všetky situácie a spomienky, s ktorými sa nevyrovnáme, nás budú postupom času neustále mrzačiť.
unsplash.com
♥ Aké skúsenosti z minulosti nás ovplyvňujú najviac?
Najsilnejší vplyv na nás má vzťah s rodičmi. Ak je komplikovaný a rodičia niektoré svoje úlohy nezvládli celkom dobre, je potrebné to pochopiť a presvedčiť sa, že sme s tým oukej. Pretože často si my ženy hľadáme mužov, ktorí nám čiastočne nahradia aj otca, pričom o tom ani samy nevieme. Očakávame od neho ochranu, oporu, typickú otcovskú úlohu… A hoci by tieto vlastnosti mal muž mať v každom partnerskom vzťahu, niektoré ženy ich očakávajú v príliš silnej miere.
Takisto by som si zanalyzovala aj vzťahy, ktoré sme prežili v detstve. Aj školský kolektív dokáže na jednej duši napáchať obrovské škody. Rovnako sú na tom aj učitelia, s ktorými si naša generácia niekedy užila až-až. Ak sme už v detstve neboli rešpektovaní, pochopení a obľúbení, prípadne ak nás niekto neustále pred kolektívom strápňoval, môže sa stať, že aj príhoda, ktorá je teraz vtipná, nás ešte stále ovplyvňuje.
Nie je to tak dávno, kedy som so svojou kamoškou riešila, že aj napriek tomu, že je to poriadna kosť, sebavedomie má v kýbli. Až omnoho neskôr prišla na to, že na základnej škole mala parťáčku, ktorá bola na svoj vek veľmi štedro obdarená a všetci chlapci v triede po nej išli. Moja kamoška bola stále v jej tieni, bola tou, ktorá sa vláči za tým pekným dievčaťom. A zostalo to v nej dodnes, dôsledkom čoho sa aj v dospelosti cíti, akoby ju niekto stále prehliadal. Sú to také malé, miestami až vtipné spomienky, no majú v našej duši väčšiu váhu, ako si myslíme.
No a v neposlednom rade by som spomenula aj partnerské vzťahy, v ktorých sme čo-to postrácali. Jeden muž dokáže zanechať v žene príliš veľký neporiadok a aby som nekrivdila len mužom, veľa zla v ľudskej duši napáchajú aj ženy.
A na tvoju otázku, aké životné skúsenosti nás ovplyvňujú najviac, odpoviem len – všetky. Všetky situácie a spomienky, s ktorými sa nevyrovnáme, nás budú postupom času neustále mrzačiť.
♥ Čo sa stane, ak sami k sebe nevieme byť úprimní a mnoho vecí pred sebou zatajujeme?
Stane sa presne to, čo nechceme… Život nám nebude vychádzať podľa našich predstáv, vzťahy budú bolieť, srdce sa bude lámať. Ak totiž nepoznáme sami seba, automaticky budeme stretávať len ľudí, ktorí sa takisto budú iba hľadať a my im v tom budeme nechtiac pomáhať. Byť úprimný k sebe samému, to je absolútny základ pre šťastný život a vyrovnaný partnerský vzťah.
Najhoršie, čo sami sebe môžeme urobiť, je, ak sa rozhodneme donekonečna odpúšťať rovnaké chyby.
♥ Kedy máme v láske chyby odpúšťať a kedy sa na to radšej vykašľať?
To je veľmi dobrá otázka… A paradoxne odpoveď na ňu je jednoduchšia, ako si myslíme. Ak je vzťah už od začiatku divotvorný, my sa len slepo zamilujeme a ten druhý pácha jednu chybu za druhou, ktorými nás zraňuje, máme vo zvyku odpúšťať ich ako na bežiacom páse. No práve tieto chyby si naše odpustenie nezaslúžia.
No na druhej strane – ak sme v stabilnom vzťahu, v ktorom nám ten druhý bol neraz oporou, nemuseli sme si pred jeho klamstvami zakrývať oči a zaspávať s otázkou, či nás vlastne aspoň trochu miluje, a on po čase urobí nejaký prešľap, vtedy sa od nás skutočne očakáva, že odpustíme. Lebo minulosť, lebo láska, lebo roky, ktoré boli dôkazom, že tam tie city naozaj sú…
Je to veľmi individuálne, ale dôležité je včas rozpoznať, či tú chybu náš partner skutočne oľutoval. Najhoršie, čo sami sebe môžeme urobiť, je, ak sa rozhodneme donekonečna odpúšťať rovnaké chyby. V takom prípade sa potom nemôžeme čudovať, prečo sa zo vzťahu vyparila úcta k nám.
Takže aby som to zhrnula… Ak niekto urobí chybu a dá nám najavo, že si váži, že sme ju odpustili, je to na dobrej ceste. No ak sa tvári, že o nič nešlo, že sa to proste stalo a celé to otočí voči nám (že my sme tí zlí, ak sme na jeho pochybenie vôbec prišli), odpúšťať už nie je treba. Treba proste iba ísť ďalej, no tentokrát už osamote.
Najťažšie je odísť zo vzťahu, v ktorom sme bojovali o niekoho, kto si to nezaslúži. Vtedy nám nie je ľúto iba za človekom, ktorého stratíme, ale aj za láskou, ktorá nikdy nebola opätovaná.
unsplash.com
♥ Tu sa nám ponúka aj otázka, prečo zostávame s ľuďmi, ktorí nás nemilujú…
Pretože si nechceme priznať, že nás nemilujú. Veď dlhé mesiace, ak nie aj roky, sme o tom presviedčali nielen seba, ale naše kamošky, ktorým sa rozhovory o ňom už dávno zunovali. Vieš, ak sa dlho o niečo snažíš, ideš aj cez mŕtvoly, pre istotu si ešte zakryješ oči, aby si náhodou nevidela, s akým (ne)charakterom máš dočinenia, vtedy sa len ťažko zastavíš a povieš si, aká hlúpa si bola.
Spočiatku zostávame s tými, ktorí si nás nevážia a už vôbec nás nemilujú, pretože im veríme, že sa deje opak. No po čase je pravda už úplne zjavná a my si uvedomíme, koľko sĺz, času a energie nás to stálo. Práve vtedy je najťažšie odísť, odpútať sa, zabudnúť… Lebo nechceme zahodiť mesiace snahy, a tak stále v sebe živíme poslednú nádej. Je to hra nášho ega, našej dlho podupávanej hrdosti a aj hra srdca… Nechcú si povedať, že oukej, neviem, kde sme mali rozum. Chcú konečne ten happy end, na ktorý tak dlho čakajú.
V skutočnosti teda zostávame vo vzťahoch, v ktorých láska nie je, preto, že nechceme vidieť vlastné chyby. Ale táto fáza nemôže trvať donekonečna. Skôr či neskôr nás to vyžmýka natoľko, že odchod bude jedinou možnosťou.
Niektoré konce prídu samy. Zrazu len nebudeme rozumieť, čo sme tak veľmi milovali na človeku, ktorý nám z našej lásky nikdy nič nevrátil.
♥ Kedy si ty sama pochopila, že nastal čas odhodiť v láske aj poslednú nádej?
Keď mi bolo smiešne zo samej seba. (smiech) Naozaj… Pomaly, ale isto som si pripadala hlúpo, a keď Mašo svoju neveru po tisícikrát odpinkal nejakou trápnou výhovorkou, uvedomila som si, že kedysi som mu ju zhltla aj s navijakom. A teraz… Teraz som nevedela, kde som vtedy mala rozum.
To bol naozaj definitívny moment. Bola som s človekom, ktorého som len skúmala pohľadom a bol mi zrazu úplne ľahostajný. Nerozumela som, čo som na ňom tak veľmi milovala, veď mi predsa nič z mojej lásky nevrátil späť. Spomínam si na tú chvíľu veľmi detailne. Boli v nej sloboda, nový začiatok a pocit, že sa už viac nemusím trápiť…
Rozchod je určite lepší ako vzťah, v ktorom strácame seba.
unsplash.com
V knihe sa venuješ aj rozchodu. Vieš nám povedať, prečo je toto obdobie tak veľmi ťažké?
Môže byť ťažké z dvoch rozličných dôvodov… Buď sme partnerovi dali nad nami až príliš veľkú moc. Jednoducho sme v takomto vzťahu zabudli, že náš život je náš a z muža (alebo zo ženy) sa stal náš oporný pilier, bez ktorého zrazu nevieme ani dýchať. Práve tieto vzťahy sa musia skončiť, pretože niekto či niečo nás musí prinútiť, aby sme začali žiť pre seba, nie pre iných. A verte či nie, po mesiacoch od takéhoto rozchodu prichádza obrovská úľava – život má zrazu toľko rozličných farieb, nielen tú, akou žiarila naša polovička.
Alebo ten druhý dôvod, o niečo pochopiteľnejší, je ten, že sa jednoducho rozpadne funkčný vzťah, v ktorom sme strávili roky života. Delia sa majetky, všetky novinky sa vysvetľujú deťom a každý z partnerov ide svojou cestou, pretože sa rokmi obaja posunuli iným smerom. Tu je úplne normálne, ak máme pocit, že sa nám zrútil svet. On sa aj naozaj zrútil a my ho musíme postaviť nanovo.
V každom prípade je však dôležité uvedomiť si jedno… Rozchod je lepší ako nekonečný vzťahový boj, ktorý prináša množstvo trápenia. Vstávať ráno s pocitom, že zdieľame domácnosť s osobou, ku ktorej necítime vôbec nič (ani úctu či rešpekt), je omnoho horšie ako to, že si doprajeme nový začiatok.
Niektoré lásky nás nadovšetko obdarujú aj pocitom, že si nič lepšie nezaslúžime. A tak keď sa náhodou (konečne) skončia, plačeme nevediac, že sa nám nič lepšie nemohlo stať.
♥ Tvoj prvý článok, ktorý si u nás zverejnila, má názov Niekedy plačeme vo chvíľach, kedy by sme mali otvárať šampus. Naozaj úplne zbytočne oplakávame niektoré straty?
Jasné… My ľudia si totiž zvykneme na hocičo, aj na lásku, v ktorej nie sme milovaní. Keď sa tak na to pozriem zblízka, každý vzťah je vlastne len zvyk, ktorého sa nechceme vzdať, hoci nám často ubližuje.
Zradné na tom celom však je, že strach zo straty niekoho, na kom nám záleží, nám zatieni oči a paralyzuje nás. Bojíme sa aj lepších začiatkov, len preto, že ich nepoznáme. Niektoré lásky nás nadovšetko obdarujú aj pocitom, že si nič lepšie nezaslúžime. A tak keď sa náhodou (konečne) skončia, plačeme nevediac, že sa nám nič lepšie nemohlo stať.
unsplash.com
♥ Mali by sme všetci stretnúť sami seba?
Určite áno, ja som za! Ak stretneme sami seba, vráti sa nám to, čo dlhodobo do sveta vysielame, a to vôbec nepatrím medzi „ezo“ ľudí, ktorí svet vnímajú cez vibrácie. Je len na nás a na našom svedomí, či sa tohto stretnutia bojíme alebo si zbožne prajeme, aby sa to stalo.
Ale rada by som dodala, že sami seba sčasti stretávame neustále, hoci si to uvedomujeme len málokedy. Mám odpozorované, že každý človek, ktorý nám do života zablúdi, je naším odrazom. Predstavme si všetkých ľudí, s ktorými sme kedy mali tú česť, ako úlomky zrkadla, z ktorého každá časť odráža kúsok z nás a rovnako aj kúsok našich najslabších miest.
♥ Akú vlastnosť by si v sebe každá žena mala pestovať?
Neviem, či je to vlastnosť, ale veľmi by som si priala, aby každá z nás trvala na tom, že musí mať v živote jasno. Nič viac a nič menej. Aby nezostávala tam, kde ju nevedia oceniť, aby sa vedela zastať samej seba, keď je to potrebné, aby bola k sebe vždy úprimná a na nič, čo nemôže ovplyvniť, príliš dlho nečakala.
Pretože čakať, kým nás niekto začne milovať, to je začiatok cesty do pekla. Aj čakanie na to, kým sa niekto rozhodne, či sme pre neho správnou voľbou… Pamätajte, prosím, že ľudí je na svete príliš veľa na to, aby sme roky svojho životy dali do rúk osobe, ktorá sa nevie rozhodnúť, či s nami chce prežiť svoju budúcnosť.
Otázky, ktoré ste Mii položili vy na našom Instagrame:
♥ Je možné, že sa zmení, po tom, čo ma podviedol a odišiel, ale neskôr si uvedomil, že to nebolo ono?
Toto je veľmi náročná a zradná situácia. Áno, občas urobíme prešľap… Áno, sú chvíle, kedy odídeme od človeka, ktorý bol ten pravý, ale pod vplyvom hormónov, čo vznikli „vďaka“ tretej osobe, sa nám zastrel zrak. Dôležité je však uvedomiť si, že nikdy nemôžeme nikomu slúžiť ako zadné vrátka pre prípad, ak sa iná láska nevyvinie podľa jeho predstáv.
Zodpovedaj si na tieto otázky: V akom životnom období sa nachádzal, keď odišiel za inou? Mal vtedy v živote nejaké iné problémy? Pretože ak sa na nás všetko sype, hľadáme únik z reality, a to sem-tam aj v náručí iného človeka.
V každom prípade si ale dávaj pozor, aby si vedela rozlíšiť, či ťa má len ako poistku alebo si naozaj mnoho vecí uvedomil. Pripúšťam, že v inom vzťahu mohol prísť na to, že rozchod s tebou bol chyba. Ale nezabúdaj na to, že charakter ľudí sa nemení. Môžeme niektoré vecí pochopiť, mnoho skutočností vnímať inak. Ale s vlastnosťami, s ktorými sme sa narodili, aj umrieme. Nezmeníme sa pre nikoho iného.
♥ Čo robiť, keď cítime lásku, aj keď tam už nie je?
V tejto chvíli musíme sami seba pochopiť a nájsť dôvod, prečo tú lásku k niekomu, kto už s nami nie je, stále cítime. Aj láska je „len“ pocit a každý pocit má svoju príčinu – tak ako hnev, strach, ľútosť, bezmocnosť…
Musíš prísť na to, čo ti tá láska dávala a čo ti teraz chýba. Napríklad – pocit, že si milovaná, oporu, istotu…? A pomaly, krok za krokom, si tieto pocity musíš poskytovať sama.
A veľmi dôležité je aj dodať – ak milujeme niekoho, kto (už) nemiluje nás, musíme jeho miesto v našom živote niečím nahradiť. Pozor, nie niekým! Ale niečím… Musíme nájsť zmysel života, aby sme nikdy viac necítili prázdnotu, ktorú v ňom iný človek zanechal.
Vieš, srdcu sa síce rozkázať nedá, ale vieme ho usmerniť.
Srdce je časť nás samých a nikdy nepôjde proti nám, hoci to tak často vyzerá. Ale v skutočnosti sme to mnohokrát práve my, ktoré ho na lásku k inej osobe nepriamo navádzame.
♥ Prečo aj po dlhej dobe nás niektoré veci bolia tak, ako by sa stali včera?
Toto veľmi dobre poznám… A odpoveď som hľadala hrozne dlho. Pretože sme to, čo sa nám stalo, nespracovali, nepochopili a nevyrovnali sme sa s tým. Stala sa z toho udalosť, ktorú sme neuzavreli, pretože sme zatiaľ neuvideli jej „skrytý odkaz.“
Každý z nás má zážitky, na ktoré keď si aj po rokoch spomenie, cíti úzkosť a nedobrý pocit. Ale dôležité vtedy je tieto spomienky neodháňať, skôr si urobiť ich podrobnejšiu analýzu. Občas totiž musíme stretnúť klamára, neverníka, falošného človeka… Naozaj musíme. Inak neprídeme na to, že sami pred sebou niečo zatajujeme a niektoré veci sme si v sebe ešte nedali do poriadku.
Druhí nám dokáže pomocou tvrdých lekcií ukázať, že si príliš málo veríme. Alebo že sme v niektorých vzťahoch iba preto, že sa bojíme samoty. Prípadne nás odkážu na predošlé nespracované záležitosti… Je toho mnoho. A ako som už v tomto rozhovore hovorila – aj tá najväčšia hlúposť, ktorá nás mrzí, nám poukazuje, že sme si dlho nenašli čas nazrieť do svojej duše.
♥ Ako sa naučiť znovu veriť niekomu, kto nás už raz sklamal?
Tu sa žiada protiotázka – Máme dôvod mu znovu veriť? Všetci sme omylní a aj mne sa stalo, že som sklamala tých správnych ľudí. Ale potom jedinou mojou prioritou bolo ukázať im, že som si svojej chyby vedomá a chcem ju napraviť.
Preto to nechaj na človeka, ktorý ťa sklamal. Nech sa posnaží a dokáže ti, že si druhú šancu zaslúži. A vtedy sa určite nebudeš musieť tlačiť do toho, aby si znovu verila. Pôjde to samo.
♥ Prečo nevieme byť spolu, ale ani bez seba?
Toto je častý vzťahový jav a dokáže bolieť ako fras. Odpovedí však je viac, no zároveň sú veľmi stručné…
Pretože nejde o lásku, ale skôr o závislosť.
Pretože zatiaľ jeden z dvojice (alebo obaja) nevie, čo od života chce.
Pretože je na vine komplikovaná povaha jedného z partnerov (alebo povahy, ktoré komplikované nie sú, len spolu nevedia vychádzať).
Pretože ste to, čo sa stalo, ešte neuzavreli, a tak sa k sebe neustále vraciate.
A takto by som mohla pokračovať… Veľmi veľa takýchto vzťahov však vyrieši úprimný rozhovor, kedy jeden pred druhým (a ani pred sebou!) nič nezatajujú…
♥ Ak odpustíme neveru, budeme ešte niekedy veriť?
Na neveru som expert, pretože som ju tolerovala dlhé roky. (smiech) Ale napriek tomu si myslím, že všetko dôležité o nevere odznelo v minulom rozhovore. Nájdete ho tu: Rozhovor s čitateľkou Alex
♥ Rok po rozchode… Má zmysel napísať niečo svojmu ex, aby sa mi „polepšilo“? Návrat neočakávam…
Ufff… Ak ste počas celého roka neboli v kontakte, obávam sa, že by ti komunikácia s ním mohla práveže pohoršiť… Vezmi do úvahy, že on už mohol dávno zabudnúť a dá ti to aj jasne najavo. Ako by si sa vtedy cítila?
Zastávam názor, že niektoré vzťahy musíme ukončiť celistvým chirurgickým rezom… Ak nemáte napríklad spoločnú prácu, nestretávate sa, pretože to inak nejde, tak v tom prípade by som do toho veľmi nešla. Možno v tebe zostalo veľa nevyriešených otázok, ale popravde – šanca, že sa rozhovorom s ním všetky vyriešia, je veľmi malá.
V tomto prípade teda platí, že ozvať sa svojmu ex, je len na vlastné riziko. Riskuješ naozaj viac, ako môžeš získať. Veľmi ľahko sa stane, že sa staré rany ešte viac rozjatria.
♥ Nevie dať city najavo, alebo tam žiadne nie sú?
Tu sa ťažko hľadá odpoveď. Každý totiž prejavujeme city úplne iným spôsobom a súhlasím s tým, že sa medzi nami nájdu aj ľudia, ktorí ich nevedia dať najavo vôbec.
Ale… Opäť tu máme ale! Ak k nám niekto lásku cíti, je na jeho pleciach, aby našiel spôsob alebo aby sa odhodlal nám ju prejaviť. My nie sme tí, ktorí musia premýšľať, prečo je odmeraný a pátrať po tom, ktorý prejav z jeho strany je prejav náklonnosti a lásky.
V tomto prípade by som potrebovala tú osobu poznať. Preto to nechaj na ňom a snaž sa poukázať na to, že dôsledkom jeho skutkov a prejavov si nie si istá tým, čo k tebe cíti. Zvyšok má na starosti on.
♥ Ako ísť ďalej, ako presvedčiť srdce, rozum a dušu, že happy end sa nestane?
Načali sme tému, ktorá je tak komplexná a individuálna, že jedna krátka odpoveď je naozaj nepostačujúca. Aj o tomto je však knižka Rozchod od mojej kolegyne z úlomkov Nikoly R. Kocian. Môžete si ju kúpiť v našom eshope TU.
Sčasti som sa tejto otázky dotkla o pár otázok vyššie. Dôležité je, aby si prázdny priestor po ňom vyplnila niečím iným a aby si sa prestala vracať do minulosti. Pretože zabudnúť na svoj vlastný život len preto, že niekto z neho odišiel, to je rana pod pás, ktorú si zasadíš ty sama. Usmerni svoje srdce tam, kde zabudne úplne samo…
…
Stretni sám seba
Knihu Stretni sám seba od Mii Amber si už môžete zakúpiť v našom predpredaji TU.
