Popis
Popis kníh:
Stretni sám seba
Príbeh jednej ženy, ktorá sa zaľúbila do nesprávneho muža, z nesprávnych dôvodov…
Môžu sa ľudia zmeniť? Dokáže sa vzťah, v ktorom si ničím nie sme istí, premeniť na lásku, ktorá vydrží až naveky? Dokedy má zmysel čakať? A príde raz chvíľa, kedy zabudnem? Dá sa zabudnúť na človeka, o ktorom som si myslela, že je ten pravý? A čo ak tým pravým naozaj je, len musím chvíľu vydržať a dopriať mu čas?
Kruh, ktorý nemá konca, no ja ten koniec tak veľmi potrebujem. Vitajte v živote Mii Amber, ktorá v ničom nemá jasno, len v tom, že v ničom jasno naozaj nemá. Je to život plný paradoxov, tragikomických situácií, ktoré v čase, keď sa práve odohrávajú, vôbec komické nie sú. Vitajte v srdci Mii Amber, ktoré hlboko miluje jedného muža, ktorého srdce miluje plytko, ak vlastne vôbec…
Mohla by som písať siahodlhé riadky o tom, čo v tejto knihe nájdete. Ale ja mám rada, keď sú podstatné veci stručné a zrozumiteľné. Tak teda…
Nájdete tu odpovede na otázky:
– prečo milujeme tých, ktorí nemilujú nás,
– prečo je dôležité porozumieť tomu, čo cítime,
– prečo nie je dobré kompenzovať si silnou láskou k druhým slabú lásku k sebe samému,
– prečo najprv musíme odpustiť sebe, ak chceme odpustiť iným,
– prečo zostávame tam, odkiaľ by iní už dávno ušli,
– prečo nás láska robí slepými a stávame sa presne tou kamoškou, ktorá sa zmenila na obohranú platňu,
– prečo niektorých ľudí jednoducho stretnúť musíme.
Rozchod
Áno, ľudia mi hovorili všetky tie frázy ako: Bude dobre. Nestál za to. Prebolí to… a tak ďalej a tak ďalej… Lenže v tom stave som potrebovala počuť niečo úplne iné, pretože všetky tieto slová mi pripadali strašne prázdne. Nereálne. Mala som pocit, že sú to prázdne kecy a mňa sa absolútne netýkajú. Potrebovala som počuť niečo skutočné. Nie slová, ktoré sa „zvyknú hovoriť“.
Čo budem robiť?
Ako budem zaspávať v prázdnej posteli?
Ako sa budem prebúdzať?
Ako môžem žiť ďalej, keď všetky moje myšlienky vrieskali jeho meno? I tá posledná večer. Aj tá prvá ráno.
Ako môžem dovoliť, aby sa ma dotkol iný chlap, keď som túžila len po ňom?
A čo deti, ktoré sme chceli?
Čo náš domov? To miesto už nebude existovať? Nebudem mať domov? To ON robil z každého miesta, kde sme žili, domov.
Bez neho to budú len veci, steny…
Ako mám prestať rozmýšľať, dúfať?
Ako sa mám pohnúť ďalej a ako sa mám rozhodnúť, že už ho nechcem, keď ho späť chcem?
A práve toto (a mnohé iné) boli otázky, na ktoré som vtedy potrebovala odpovede.
Bude „dobre“ jednoducho nebolo postačujúce.
