Dnešok je zvláštny. Akosi na mňa prišlo uvedomenie si, ako by láska mala vyzerať. Aké to bude, ak budem tehotná, aké to bude, ak bude u nás doma so mnou, ak sa budeme držať za ruky, prechádzať sa po pláži. Aké spontánne to musí byť, aké krásne a čarovné zároveň. Ani jeden z tých predchádzajúcich mužov sa tomu nevie vyrovnať. Ani jeden z nich nie je taký, ako muž, ktorého som si vysnívala. Aj keď sme sa zhodli vo viacerých vlastnostiach, vo viacerých pohľadoch na život a na svet, na lásku a vzťahy, aj tak to nebolo to, čo hľadám…
A som tomu rada, že je to tak. Pretože viem, že to pravé na mňa čaká niekde za rohom. A že na seba narazíme, ak na to budeme obaja pripravení. Že to možno nebude dnes ani zajtra, ani pozajtra. Možno sa ešte musím potrápiť v práci, možno ešte musím prejsť istú chvíľu sama, možno si istou chvíľou osamote musí prejsť ON, a potom, po tom všetkom sa stretneme.
unsplash.com
Po tom všetkom trápení, ale aj všetkých radostiach, sa naše cesty spoja a nikdy sa nerozdelia…
Nerozdelí nás ani vzdialenosť, ani výčitky, ani pochybnosti, pretože tie v našom vzťahu fungovať ani existovať nebudú. Nebudeme o sebe pochybovať, ale zase si nebudeme sebou na sto percent istí, aby to zase nebola nuda a neupadalo to do stereotypu.
Budeme sa milovať horúcou, vášnivou a nespútanou láskou. Budeme sa držať za ruky ako deti, bozkávať sa ako mladý čerstvo zaľúbený párik. Budeme sa červenať pri prvom dotyku, pri prvom bozku. Budem sa hanbiť, ale on ma chytí zozadu, objíme a vtedy sa všetky moje starosti a trápenia rozpadnú, rozsypú sa na dlážku a ja budem cítiť neskutočný pokoj na duši.
Objíme ma, ale nie preto, že mu to poviem, ale že to bude chcieť on sám, že to bude cítiť a ja ho nezastavím. Budem sa k nemu túliť, čím ďalej, tým viac, aby videl, že sa mi to páči, že som ten typ ženy, čo to potrebuje najviac na svete.
unsplash.com
Že ma potrebuje chrániť…
Zaľúbi sa do mojich veľkých hnedých očí, do môjho úsmevu, do mojich lícnych jamiek, do mojich prstov prepletených s tými jeho, do môjho objatia, do môjho smiechu a plaču zároveň, do môjho schúlenia sa v jeho náručí. Aaaach. To je na nezaplatenie – taký pocit, a to o ňom len píšem, neprežívam ho. Zatiaľ…
Tak verím, že si to k sebe pritiahnem. Tak verím tomu, že presne takúto lásku si zaslúžim a nájdem. A čím ďalej, tým viac som náročnejšia. Chcem, aby bol samostatný, aby sa nespoliehal na svojich rodičov. Chcem, aby mal vlastné auto. A nie, nejdem po peniazoch, idem po istote, bezpečí, láske a starostlivosti..
Chcem, aby bol hlavou rodiny, ale aby mi nechal priestor vyjadriť sa…
Chcem, aby bol vyšší odo mňa, aby som sa v jeho náručí stratila. Chcem, aby ma jeho smiech a humor úplne zložili na kolená. Aby som sa stratila v jeho očiach, aby som sa triasla, keď ho uvidím, že sa ku mne blíži. Aby som bola tak nedočkavá, kým ho uvidím a pobozkám.
Chcem, aby to bola šialená mladá nekonečná láska, ktorá bude trvať večne a naveky. Až teraz si uvedomujem, prečo by som mala tak veľmi chcieť niečo teraz, keď chcem, aby to trvalo večne. Trpezlivosť ruže prináša, nie? A tá moja ešte len príde, ale medzitým jej musím vytvoriť miesto, aby pri mne nezvädla.
Už teraz sa na to teším. Teším sa na svoju lásku. Na NAŠU lásku. Pretože tak ako ja snívam o ňom, verím, že sníva aj on o mne. Bude to láska na prvý pohľad. Verím tomu. A ak nie, tak na druhý, tretí, štvrtý. Ale viac už nie…
Autor: Valery
Coverphoto: Photo by Long Truong on Unsplash
