V deň, keď sme sa stretli, som prežívala smutné obdobie, stratu blízkeho človeka. Spoznali sme sa úplnou náhodou, ale dnes už viem, že to náhoda nebola. Naše stretnutia boli za účelom pracovných záležitostí, rozbiehal svoj biznis a ja som mu vedela v určitej časti pomôcť. Stretli sme sa trikrát v priebehu troch mesiacov a nemala som pri ňom pocit, že by to mohol byť môj partner…
Stále som mala v hlave nastavené len jedno – práca. No jedného dňa som šla k nemu na návštevu, kde sme tiež riešili prácu, ibaže vášeň medzi nami bola naozaj silná a túžba po dotyku muža bola magická. Nemala som záujem mať vzťah, mať partnera a ja som tiež bola preňho akousi výzvou – starší muž, mladšia ženská, niečím som ho priťahovala.
unsplash.com
A tak iskry vášne medzi nami vzplanuli a ja som mu podľahla…
Bolo to čarovné a nikdy na to nezabudnem. Naše stretávanie sa od toho dňa pokračovalo, síce nie tak často, ale predsa len. Je to rok, čo sme sa videli prvýkrát a posledný polrok sme sa stretávali tak intenzívne a často, že láska k nemu bola dňom i nocou silnejšia.
Čoraz viac som nad ním začala premýšľať. Každým dňom som sa dokázala zaľúbiť viac a viac. Tým, aký bol láskavý, otvorený, úprimný, starostlivý, poctivý a veľa ďalšieho. Aj keď áno, často sa správal ako taký chuj, ale vždy sme si to dokázali vydiskutovať.
Stále nám na sebe záležalo, teda – mne na ňom…
Vôbec sme sa o nás dvoch nerozprávali, až raz začal tú tému a zdôveril sa mi, že nemám za tým hľadať nič viac. Moja láska k nemu akoby bola silnejšia ako tieto slová a stretávala som sa s ním naďalej. Varil mi, staral sa, veľa sme sa rozprávali, bol ako najlepší kamoš, ktorého som nikdy nemala.
No, bohužiaľ, jeho láska ku mne bola na bode mrazu. On ma mal len rád.., A ja? Ja som stále dúfala a verila, že sa to určite raz zmení. Keď si píšeme, teda keď sa prvá ozvem a píšeme si, keď so mnou chce tráviť čas, v posteli, ale aj mimo nej. Myslela som si, že tam je niečo viac, že keď ja cítim niečo viac, tak určite aj on.
unsplash.com
Ale na lásku treba dvoch…
Ibaže to bol veľký omyl, rozprávali sme sa o nás druhýkrát, stále sa jeho pocity nezmenili a ja ako v začarovanom kruhu som sa s ním stretávala ďalej. Až som videla, že sa čoraz viac ozývam len ja. Začínala som cítiť, že to nie je také, ako by malo. Ja som chcela vzťah, na ktorom dvaja ľudia pracujú, a on? On to nechcel, on ma mal len rád… Ale nechcel sa viazať, nechcel vzťah.
Až nakoniec sme si to vydiskutovali a v dobrom to ukončili. To naše stretávanie sa… Moja láska k nemu stále trvá, stále ho mám v hlave a premýšľam nad ním každú minútu. Ale dnes už viem, že takýto vzťah/nevzťah by dlho nevydržal.
Ak láska nie je na obidvoch stranách, nie je na čom stavať…
Cítila som, že ja cítim viac, že on flirtuje s inými ženami, o čom sme sa rozprávali, a vedel, že som s tým nie som okey, no aj tak to robil. On mal kopec kamošov, s ktorými stále niekam chodil, a ja? Ja som s ním bola len uňho doma a jeho kamoši ani len netušia, že existujem.
Ale verím tomu, že aj neopätovaná láska je láska. Že to bola láska, aj keď som cítila lásku k človeku, ktorý ku mne nie. Tak sa pýtam, aká bude silná láska, ktorú mi aj niekto opätuje? Možno je dobré, že sa to skončilo a dal priestoru človeku, ktorý ma bude milovať. Chcem cítiť, že som milovaná a nechcem stále len dúfať v zmenu. Potom sa vo mne produkuje iba žiarlivosť a hnev, ktoré sa vždy niekde preukážu.
unsplash.com
Každopádne som vďačná za náš rozhovor…
Pretože má to začínalo trápiť a po rozhovore s ním sa mi uľavilo. Keď vravel, ako mu to je ľúto, že vždy jeden má rád viac. Keď už viem, ako to má on, tak si to začínam upratovať v hlave a začínam fázu „odmilovania sa“, aj keď ľahko sa to píše a ťažko koná, ale nič iné mi nezostáva.
Nechcem sa doprosovať a ponižovať, už som dúfala pridlho. O lásku by sa prosiť nemalo, aspoň si myslím. Každý má svoju hodnotu a keď ju ten druhý nevidí, tak to už náš problém nie je.
Naše správanie a naše vlastné ja by nemalo byť závislé od niekoho hodnotenia…
Nemalo by to znižovať naše sebavedomie. Nedovolím mužovi, ktorý ma nemiloval, aby vo mne vyvolal pocit, že nie som dosť dobrá… To sme všetky! Všetky sme dosť dobré! Naša hodnota záleží len a len od nás!
A od nikoho iného, tobôž od chlapa, ktorý vás nemiluje! Keď budem pripravená a bude mať prísť muž do môjho života, tak príde.
Zatiaľ chcem na sebe začať pracovať…
Autor: Anonym
Coverphoto: Photo by Leonid Privalov on Unsplash
