Jednostranná láska? Je to ako čakanie na niečo, čo sa nikdy nestane. Ako túžba byť s niekým, kto o vašej existencii na tomto svete ani netuší. Neustále iba dúfaš, že ti napíše, zavolá a nájde si na teba čas. Ty ho nevieš dostať z hlavy. Ani počas dňa, ani počas noci. Fantazíruješ o tom, aké by to bolo, keby ste spolu. Čo by si robila, čo by si povedala a ako by reagoval on. No nič sa nedeje…
Jednostranná láska je boj…
pinterest.com
Bojuješ sama so sebou a sama proti sebe. So svojimi emóciami. Lebo chceš lásku a záujem. So svojou fantáziou. Lebo chceš jeho: v košeli, v teplákoch, v pondelok aj v nedeľu. Bojuješ aj s realitou. Nedokážeš si priznať, že sa veci okolo teba nedejú podľa tvojich predstáv. Aj ty máš právo na šťastie a na osobu, ktorá ťa bude čakať doma alebo ktorej budeš chýbať. A bojuješ aj so svojou intuíciou. Vieš, že túto bitku nevyhráš.
Dobre vieš, že sa už dlho trápiš, no nechceš si pripustiť prehru ani definitívny koniec. Klameš sama seba. Svoje srdce, dušu aj hlavu. Ničí ťa to. A možno ťa to aj zničí úplne celú.
Jednostranná láska je to, keď iba dávaš, no nič sa ti nevracia…
Ty sa rozdávaš a on len prijíma. S úsmevom, aj keď ty máš oči plné sĺz. Nezaujíma ho to, že každú noc zaspávaš s nezodpovedanými otázkami. Že sa cítiš menejcenná a odstrčená. Nevieš si vysvetliť, prečo to všetko, čo z celého úsilia robíš, jednoducho nestačí.
Ozajstná láska nikdy nie je jednostranná. Láska musí byť opätovaná na to, aby dostala reálnu podobu. Aby si z nej mohla čerpať silu, energiu a odhodlanie. Aby si z nej mohla kvitnúť, opeknievať a žiariť. Mala by byť trpezlivá, chápajúca a odhodlaná.
Ak sa o teba nezaujíma, nechce vedieť, ako sa máš a či si v poriadku, tak si tvoju pozornosť nezaslúži.
pineterst.com
Ak ťa nerozosmieva, ale prehlbuje tvoje vrásky stále hlbšie a hlbšie, tak nemá nárok na to, aby si na neho celý deň myslela. Ak všetko úsilie, ktoré do vášho vzťahu vkladáš, je len z tvojej strany, tak to nemá význam, ale ani budúcnosť. Láska musí byť obojstranná – to, čo do nej vložíš, sa ti musí vrátiť, inak to pre teba bude iba trápenie. Na pocit šťastia, bezpečia budeš čakať márne.
Je to premárnený čas…
Premrhaná energia na niekoho, kto ti nevie, nechce, nemôže, nestíha ani len odpísať. Na niekoho, kto nestihol zdvihnúť telefón, zabudol zavolať späť a mal toho naozaj veľmi veľa na práci.
Urobila si dosť. Chcela si, snažila si sa a dala si mu kúsok seba. Nestačilo a ani nepovedal ďakujem. Teraz už vieš, že to nie je láska, ak ľúbiš len ty, ale nie si ľúbená. Je čas ísť vpred a dať šancu niekomu, kto ťa prekvapí, ak zavolá sám. Len tak. Lebo ťa chcel počul. Lebo mu možno chýbaš. Najprv trochu.
A potom stále viac a viac…
Coverphoto: pexels.com
