Vidíš to všade navôkol. Lásku, vzťahy… A sama už ani nevieš, čo to vlastne znamená. Znamenať pre niekoho viac…
Už si ten pocit mala, keď sa zrazu ten sen – to, čo bolo, premenilo na prach. Na spomienku, ktorá dlhší čas bolela, ale o to viac ťa posilnila, zmenila, až si pochopila, že to bolo to najlepšie, čo sa mohlo stať.
S vierou, že láska príde, si sa posúvala ďalej, krok za krokom svojím životom, zažívala pády či vzostupy, sklamania či radosti, motýle v bruchu či myšlienky v hlave, ktoré ti vraveli: „nie“.
Už dosť, už stačilo. Ani toto nie je ono, ale ty sa motáš a motáš. Srdce vraví jedno a hlava druhé.
unsplash.com
Neblázni však za niekým, kto neblázni za tebou…
Zažiť tak znova ten pocit, že si ťa niekto váži viac ako na pár slov. Zažiť to, že k niekomu patríš, bez toho, aby si sa musela hrať na niečo, čo nie si. Bez toho, aby si musela predstierať, snažiť sa, bojovať. Bojovať o niekoho priazeň, o miesto v jeho živote.
Prečo sa niekedy veci tak komplikujú? Prečo si ich komplikujeme sami? Prečo jednoducho nepovieme, čo cítime, aj napriek pocitu, že potom by sme možno radšej „chodili po kanáloch“? Máme strach? Z odmietnutia, zo sklamania? Máme však len jeden život, nepremárnime ho prílišným premýšľaním nad tým: „Čo by bolo…“. Nepremárnime ho predstavami, ktoré nezrealizujeme. Spravme všetko tak, ako to cítime, či už sa budeme cítiť dobre, či zle.
Z nejakého dôvodu to tak cítime. Tak to spravme…
Nikdy totiž nevieme, či to rozhodnutie spraviť to, nezmení náš život. Možno to náhodné stretnutie a oslovenie sa stane pravidelným stretávaním.
Možno to požiadanie o pomoc bude našou celoživotnou podporou.
Možno to prvotné napísanie, bude písaním nekonečných slov po večeroch. Možno aj tá hádka a vyjadrenie všetkých pocitov, zmení to doterajšie samozrejmé spoločné „ničnerobenie“ na niečo oveľa lepšie, záživnejšie.
unsplash.com
Pretože „nekomunikácia“ nevyrieši problémy…
Pretože len predstava „spraviť to“ to za nás nespraví, pretože čisté čakanie na pozdrav nás možno nikdy nepozdraví. Možno čakáš, že to spraví on, no vedz, že v tejto dobe je už možné všeličo. Tak ako ty nevieš nabrať odvahu, ju nevie nabrať ani on.
Tak možno je na čase spraviť prvý krok. Možno sa pohnú ľady a možno sa úplne rozpustia. Nečakaj na príležitosť alebo na správny okamih. Ten je tu každé ráno, keď otvoríš oči a ten okamih čaká na teba. Príležitosť si môžeš aj vytvoriť. Avšak… Ak to spravíš a budeš si musieť vynucovať pozornosť… Nechaj to tak…
Nebudem ťa prosiť o pozornosť… Ten správny mi ju dá aj bez toho, aby som ju dobývala.
Poznáš ten pocit?
Po takom čase opäť a nevieš ani, ako s ním zaobchádzať. Cítiš to, a pritom to z druhej strany nechceš cítiť. Pretože už si sa pripomenula. Hoci si to nechcela. Už čakáš, ako zareaguje. A pritom samu seba presviedčaš, že kašleš na to, že už viac nenapíšeš, neodpíšeš, musíš s tým bojovať. Ale neboj sa… Ono to prejde.
Spoznáš ma, iba ak to budeš skutočne chcieť. Nebudem ťa nútiť byť v mojom živote, nájsť si na mňa čas, ak to ty nechceš, ak hľadáš výhovorky. Zaslúžim si lásku. Tie slová, ktoré niečo znamenajú. Nie tie prázdne.
A preto… Vykroč! Nič neodkladaj. Možno hviezda, ktorá má rozžiariť tvoj život, je ešte ďaleko. Raz však príde. Raz pocítiš, čo to je znamenať pre niekoho viac…
Iba tak znamenať pre niekoho viac.
Autor: www.wewepise.com
Coverphoto: Photo by dusan jovic on Unsplash
