Človek mieni, pán Boh mení. S týmto výrokom sa stretol určite už každý z nás. Posúďte sami, že je v tom kus neuveriteľnej pravdy. Nikdy som veľmi na takéto veci neverila. Nikdy som tomu neverila, až do istého dňa. Dňa, ktorý zmenil všetko. Riešila som banality a ľudí okolo seba, ktorí by si správaním voči mojej osobe nemali zaslúžiť ani kúsok mojej pozornosti. Avšak oni nedostávali iba moju pozornosť, ale brali mi zo života aj moju radosť a úsmev z pier.
Stále som všetko analyzovala – prečo sa to takto stalo a kde som urobila chybu. Veď to asi všetky veľmi dobre poznáme…
Chcela som spasiť svet, no ja som zabúdala na ten svoj. Na svoj pokoj, radosť a nájdenie rovnováhy.
Vrátim sa ku dňu, ktorý zmenil všetko…
Zastavil sa čas a všetko navôkol mňa. Bol to čas, kedy som sa bála o to najcennejšie, čo mám, a to bolo moje zdravie. V tom momente išlo o všetko. Moje vnútro sa zamklo do nebezpečného ticha. Následne som sa samej seba spýtala, či mi všetky tie nervy, tí ľudia a smútky stáli za to, aby som si ničila svoje zdravie.
Máš pravdu, nestáli za to. Nik a nič za to nestojí. Ver mi. Už viem, o čom hovorím. Mala som strach aj obavu, že čo bude ďalej. Či môj život bude pokračovať ako predtým, alebo sa mi zmení od úplných základov. Nič ma nebavilo a všetko šlo mimo mňa. Jediné, čo som dokázala riešiť, bolo moje zdravie a ja.
Bolo to ťažké…
Nevravím, že to bolo úplné dno, a to preto, lebo to mohlo byť ešte horšie. Až táto situácia ma naučila vážiť si každý jeden nádych i výdych, dúšok teplej škoricovej kávy a kúsok dobrého, teplého jedla na stole. Vtedy som si uvedomila ešte hlbšie, že čo okolo seba v skutočnosti mám. Najviac smutné na tom je, že si takéto veci začíname vážiť, až keď ich strácame.
Od toho okamihu som milovala svoju postavu, svoje vlasy, nohy, ruky, každú jednu bunku a každý jeden milimeter svojho tela. Môjmu srdcu som dodnes vďačná, že bije a že vďaka nemu som tu. Blížil sa deň, kedy som sa mala dozvedieť, čo bude ďalej.
Ako človek, nemám veľmi rada čakanie, lebo mi spôsobuje strach…
Máte zovreté hrdlo a jediné, po čom túžite, je, aby prišiel koniec. Vďakabohu, výsledky dopadli na výbornú. Bola som zdravá. Bola som vďačná aj za túto náročnú skúšku. Väčší kameň zo srdca mi spadnúť asi ani nemohol. V duchu som si prehrávala všetko, čo som práve počula. Všetko to, čo sa stalo, bol neopísateľný zážitok.
Nazvem to týždeň plný ničoho, prehodnocovania tých skutočných priorít v živote a nie banalít, nad ktorými treba mávnuť iba rukou. Myslíte si, že to je zlé, ale nakoniec sa ukáže, že všetko je v poriadku.
Čo mi toto všetko vlastne dalo?
- Vážiť si každý jeden okamih svojho života.
- Minulosti som dala večné zbohom.
- Som TU a TERAZ.
- Budúcnosť je ešte ďaleko a netrápim sa ňou.
- Som vďačná za každý jeden východ slnka.
- Naučila som sa zachovať pokoj a nerozčuľovať sa.
- Aby som neplytvala čas s ľuďmi, ktorí za to nestoja.
- Bola to skúška, ktorá ma mala veľa naučiť.
Drahá, ak si prechádzaš práve teraz nejakým sklamaním alebo rozchodom, tak ver, že ešte veľa ľudí príde aj odíde z tvojho života. Nezabudni, že zdravie máš iba jedno.
Autor: Laura
Coverphoto: Photo by Michael Afonso on Unsplash