Prvýkrát som sa zamilovala do očí. Mal ich výrazné, modré a niečo mi hovorili. Vtedy som ešte nechápala čo. Iba ma priťahovali. Zaspávala som s myšlienkou na ne. V noci som sa strhávala zo spánku, pretože som tie oči videla, aj keď on pri mne reálne nebol. Postupom času som z nich vedela vyčítať všetko. Obrovskú túžbu po mojom tele, ale aj sklamanie, ktoré bolo neskôr na dennom poriadku. Dnes keď ich vidím, ešte stále mi stisne hrdlo a zachveje sa mi žalúdok. Ale už som odolná. Snažím sa byť.

Druhýkrát som sa zamilovala len tak. Lebo mi chýbala láska. Ale milovala som jeho ruky, jeho láskavý prístup a to, že v ničom nevidel problém. Bola som jeho jasná priorita. Bolo to krásne obdobie môjho života. Ale potom prišli prvé problémy. A všetko sa vyparilo do vzduchu. Zo dňa na deň bol ochotný všetko zahodiť a tváriť sa, že ma nikdy nepoznal.

Potom som hodnú dobu nespoznávala sama seba. Trochu ma to vzalo. Trochu mi celé tieto lásky vzali spánok, chuť do jedla, sebavedomie a zdravý úsudok. Ešte chvíľu som bola ochotná nechať so sebou zametať. Ešte dosť dlhú chvíľu som pri zaspávaní objímala vankúš. Ešte dosť dlhú chvíľu som mala oči na stopkách, keď som chodila po meste a čakala som, z ktorého rohu sa vynorí. Dlho som so sebou bojovala. Aj vtedy, keď mi po čase napísal. Tváril sa, že je iba zvedavý, ako sa mám. Ale bolo to celé iba o sexe. Ten bol dobrý a kto by si po čase nechcel pripomenúť dobrý sex? Až také silné bytosti nie sme a nikdy ani nebudeme, aby to s nami nezamávalo.

tumblr.com

Niekde som však našla silu. Prišla sama. Postupne. Každým novým dňom sa zväčšovala. A dnes už stojím opäť vystretá, s otvorenými očami a chuťou bojovať aj vtedy, ak nastanú nepriaznivé chvíle. Klamala by som, ak by som napísala, že som späť. Že som to stará ja, silná a sebavedomá. Klamala by som, ak by som tu napísala, že už ma to netrápi a nikdy ani nebude. Vec sa má tak, že na tom pracujem. Pracujem na tom, aby som sa pre zmenu zamilovala sama do seba.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Ak by tam bola láska, všetko by bolo jednoduchšie...

Vždy som sa zaľúbila ľahko. Dokázala som sa zamilovať aj do nedokonalostí, aj do zlej povahy aj do zachraňovania toho druhého. Ale na sebe nemilujem takmer nič. Možno trochu to, že dokážem akoby vstať z popola, oprášiť sa a ísť. Možno si na sebe vážim najviac, že aj napriek fackám od druhých a od života samotného, chcem ísť ďalej. Ale čo sa týka lásky, nemilujem sa. No chcela by som to zmeniť. Teraz je ten čas. Všetko to, čo bolo, odišlo. Mám čistý štít, čistú hlavu a čisté srdce. Ľahko by sa doň mohol niekto násáčkovať. Ale viem, že ešte predtým, než k tomu dôjde, by som mala nájsť cestu sama k sebe. Milovať sa za drobnosti, ktoré na sebe nemám dokonalé. Za malé prsia, strie na bruchu, krivé zuby, suché vlasy a stále sa objavujúce chĺpky na tvári.

tumblr.com

Nie je síce začiatok roka a je celkom neobvyklé dávať si predsavzatia teraz. Ale ja to tak cítim. Je čas milovať sa za všetko to dobré, čo viem svetu ponúknuť. Milovať sa za silu, čo vo mne drieme, za ciele, ktoré si chcem splniť a za vízie, ktoré chcem premeniť na realitu. Toto je asi najväčšia výzva života a asi to bude ešte ťažšie ako odpustiť niekomu, kto mi ublížil. Ale chcem byť žena, ktorá keď sa ráno pozrie do zrkadla, zbadá na sebe aspoň niečo pekné a dobré. Chcem byť žena, ktorá má svetu a mužom čo ponúknuť. Nechcem byť iba niekoho prívesok. Chcem opäť za to stáť. Za všetky hriechy sveta. A potom nech príde. Nech príde láska, pán božský, osud alebo to nazvime akokoľvek. A ja budem pripravená…

coverphoto: pexels.com

Facebook komentáre