Drahá, buď, prosím, ŽENOU… Tento článok som chcela napísať už veľmi dávno, no vždy sa mi nejakým spôsobom podarilo NEdodržať vlastné rady, a úprimne? Nechcela som byť pokrytecká v zmysle, že vám tu budem niečo kázať a popritom sama nežijem tak, ako si myslím, že by sme všetky žiť mali… A teda i na základe tejto skúsenosti viem, že stať sa skutočnou ženou je proces.
Je pravda, že to nie je jednoduché, ale je to ako bicyklovanie. Keď sa to už raz konečne naučíš, nezabudneš to.
A o čom to tu teda vlastne chcem písať?
pinterest.com
Mohla by som povedať, že poznám mnoho žien, ktoré… Ale po živý príklad nemusíme vôbec chodiť ďaleko. Ja sama som sa totiž ako ŽENA dosť dlhé obdobie môjho života nesprávala. A teraz, keď som konečne nabrala odvahu tou ŽENOU byť, môžem povedať len jediné… Neľutujem ani sekundu, aj keď to nie je vždy jednoduché.
Ide o to, že som si vôbec neuvedomovala, kto som. Ja som si naozaj vôbec neuvedomovala svoju hodnotu. Pripadala som si ako sivá myš. Jedna z miliárd. Jedna z mnohých. A nielen v živote ako takom. Myslela som si, že je v poriadku, ak som jedna z mnohých možností pre mužov, pre kamarátov…
Nevidela som na sebe nič špeciálne…
Myslela som si, že som nikto. Že ja – JA, nemám v sebe nič, čo by za to stálo… Čo by bolo nejakým spôsobom unikátne. A tak som aj žila…
Žila som v presvedčení, že ak si ma niekto všimne, ak sa rozhodne naviazať so mnou akýkoľvek vzťah, mala by som byť za to vďačná, veď som predsa taká obyčajná… Mala by som sa tešiť, ak o mňa vôbec niekto zakopne, no nie? „Priateľov“ by som si mala za to neskutočne vážiť a chlapa? Chlapa, ktorý by sa pre mňa rozhodol? Toho by som mala snáď aj na rukách nosiť… Veď je zázrak, že ma niekto vôbec chce… Mňa – nikoho, keď tam vonku je plno oveľa krajších a úžasnejších žien…
Asi si viete predstaviť, ako moje vzťahy vyzerali…
pinterest.com
Nebola som v nich ženou, bola som v nich poskokom, lebo som mala neustálu potrebu odvďačovať sa za to, že mi vôbec niekto venuje pozornosť… A to malo za následok dve veci.
Prvá: Ak si ma aj niekto všimol pre moje kvality, ktoré som v tej dobe sama na sebe vôbec nevidela, tak som to časom totálne posrala. Lebo som sa pri tom človeku automaticky zmenila zo ženy, ktorá ho niečím zaujala, na handru, s ktorou si mohol vytrieť dlážku v celom dome a ešte aj umyť topánky.
Druhá: Ľudia to veľmi zneužívali a vo mne sa len prehlboval pocit, že ak im neskáčem okolo zadkov, ako oni potrebujú, opúšťajú ma, a tým pádom teda asi naozaj nestojím za nič. Dokonca som si ešte myslela, že sa asi nesnažím robiť pre nich dosť… (Pričom skutočný dôvod toho, prečo ma nikto nebral vážne, nebol ten, že by som skutočne za nič nestála, ale ten, že som sa tak správala.. A keď raz niekoho naučíte na to, že ste psík, bude vás ako psíka aj vnímať…)
No a takto nejako – týmto životným štýlom, som sa pomaly prekopávala hlbšie a hlbšie k svojmu psychickému dnu. V mojom živote bolo minimum ľudí, ktorí by ma mali radi, všetci ma naopak len využívali a používali. Či už známi, „kamaráti“ a samozrejme aj muži… Pretože keď si samy o sebe myslíte, že nestojíte za nič, je to z vás cítiť, a niektorí chlapi na to majú doslova zapnutý radar. Vyhľadávajú presne takéto „obete“, aby si s nimi mohli kyvkať, ako potrebujú…
A tak som sa pomaly, ale isto, ocitla na pokraji…
pinterest.com
Na pokraji priepasti. Bola som v takých hlbokých depresiách, až som, priznávam sa, premýšľala nad tým, či má môj život vôbec zmysel.
A v tomto momente som mala dve možnosti – vzdať sa, alebo – keďže už nemám čo stratiť, skúsiť žiť tak trošku inak. Začať robiť veci, ktoré som vždy naozaj chcela urobiť, no bála som sa. Bála som sa, čo povedia ľudia, bála som sa, čo povedia moji „kamaráti“, bála som sa, že zostanem úplne sama…
Dosiahnuť dno je svojím spôsobom veľmi oslobodzujúce, lebo nemať čo stratiť vám dá najväčšiu slobodu na svete…
No a potom som si uvedomila: A nie som ja vlastne aj teraz sama? Aj keď medzi desiatkami ľudí, no kto z nich ma naozaj vníma? S kým mám reálne puto? Kto ma vidí? Nikto… A to zabolelo, ale tak inak – bola to dobrá bolesť. Tá bolesť vo mne spustila lavínu hnevu. Avšak nielen na ľudí naokolo, ale aj na mňa samotnú.
Začala som sa samej seba pýtať, či som už naozaj osprostela, že sa len rozdávam iným, aj keď sa mi od nich nič nevracia naspäť. A ak sa aj niečo vracia, nie je to nič pekné, nič úprimné… Tak aký to má potom vlastne zmysel?
No a vďaka Bohu alebo komu, som sa spamätala. Strelila som si zopár poriadne silných pomyselných faciek a to sa vám začali diať veci…
Začala som hovoriť ľuďom nie…
Nebolo to úplne jednoduché, no povedala som si, že takto žiť ďalej určite nechcem. Začala som tiež premýšľať nad tým, ako asi by som žiť chcela. Ale tak naozaj. Čo by som v živote chcela robiť, akými ľuďmi by som chcela byť obklopená, akého muža by som si priala… Začala som myslieť na to, čo od života reálne chcem, nie na to, čo by sa malo… A verte mi, keby to v tom momente bolo to, že chcem byť striptérka, tak by som si do riti šla aj za tým! Proste, nech by to bolo čokoľvek!
Už som mala po krk toho, že sa prispôsobujem, že robím len tak, aby bolo dobre. Že žijem život niekoho iného. Život, v ktorom som nešťastná. A uvedomila som si tiež niečo veľmi dôležité – že ak ma niekto nemá mať rád takú, aká naozaj som, nestojí mi za to. Falošné vzťahy mi viac brali, ako dávali. Teda – nedávali mi vlastne vôbec nič, tak načo?
Darmo som bola vonku s partiou, keď ma nikto reálne ani nepočúval, keď nebolo komu ani úprimne zavolať, keď sa v mojom živote dialo niečo naozaj dôležité – či už dobré, alebo zlé. Darmo som večer zaspávala vedľa chlapa, keď som sa pri ňom cítila ako nejaká možnosť, ako nikto, ako niekto nie dosť dobrý… Na čo mi je vzťah, ktorý ma namiesto šťastia ničí…
A tak som so všetkým sekla…
pinterest.com
Áno, prišla som takmer o všetko a o všetkých. V mojom živote nastal totálny reset a nebudem klamať, na chvíľu ma to vyplašilo. No potom mi došlo, že jediné, čoho sa tak veľmi bojím, je samota. To bol môj skutočný a najväčší nepriateľ. Ani nie tak strata mojich vtedajších vzťahov, tie aj tak stáli za hovby.
Rozísť sa s frajerom som sa nebála preto, že prídem o neho, bála som sa, že už sa nikdy nenájde niekto, kto by sa aspoň tváril, že ma má rád – tak, ako to robil on. No rozhodla som sa to risknúť…
Začala som robiť šialené veci – napríklad som si od mamy požičala peniaze na založenie tejto stránky… Akože, v tej dobe pre mňa obrovskú sumu som dala do niečoho, o čom som vôbec netušila, ako dopadne. Ale bolo to vzrušujúce. Všetci v mojom okolí sa smiali, že čo robím… Čo si vlastne o sebe myslím… Prečo by mal niekto čítať, čo píšem. A plno iných hlúpostí, no mne už na tom nezáležalo. Začala som počúvať svoju intuíciu.
Taktiež som ju začala počúvať vo všetkom. A mali by ste tak urobiť aj vy. Ženská intuícia je dar a snáď si ani nespomeniem, kedy mi poradila zle…
Prestala som robiť veci, ktoré ma robili nešťastnou alebo ma nerobili šťastnou. Pretla som vzťahy, ktoré ma vyčerpávali alebo mi neprinášali nič dobré. Zamerala som sa na svoje vlastné šťastie.
A postupom času som sa stala ŽENOU…
Osobou, ktorá si je vedomá svojej obrovskej hodnoty. Pretože som sama sebe ukázala, že keď neskáčem tak, ako pískajú iní, ale idem svojou vlastnou cestou, dokážem obrovské veci… A som za to na seba neskutočne hrdá. Dáva mi to silu.
pinterest.com
Takisto ako mi silu dávajú všetky tie zlé a toxické vzťahy, ktoré som prežila. Všetka bolesť, ktorá mi kedysi lámala srdce, je dnes mojou najlepšou kamarátkou, lebo mi neustále pripomína, ako už žiť nikdy nechcem.
Nie som dostupná pre každého ako kedysi. Ľudí si vyberám a som v kontakte len s tými, ktorí mi ponúkajú úprimnosť a reálny záujem. Pre falošné ksichty viac nemám v živote miesto…
A verte alebo nie, mám dnes oveľa viac dobrých priateľov, ako som mala kedy falošných kamarátov. Pretože ak si človek váži sám seba, nedovolí iným, aby si ho nevážili. Respektíve dovolí, lebo sa nikdy nezapáčite všetkým, ale určite si ich nedržím blízko seba. Tak, ako si nedržím blízko seba ani tých, ktorých nemám rada ja.
Žena je nádherné stvorenie. Tak ňou buď…
Tým, že som sa rozhodla ísť svojou cestou, či sa to iným páči alebo nie, som sa konečne stala sama sebou. A tým, že som spokojnejšia, zo mňa vyžaruje aj úplne iná energia ako kedysi. Pričom táto dobrá energia ľudí priťahuje. A naopak, tá energia, tá depresívna a nešťastná energia, ktorú som mala predtým, ľudí odpudzovala…
A čo sa týka mužov, akonáhle sa vnútorne upokojíš a uvedomíš si, že chlap, ktorý s tebou skončí, bude poriadny šťastlivec, pretože si ženská, ktorá dokáže neskutočne milovať, veľa vecí sa zmení. Stačí, aby si si uvedomila, že na to pravé sa oplatí počkať… Aj niekoľko rokov. Stačí, aby si sa nepúšťala do vzťahov len preto, aby si nejaký mala. Stačí, ak si počkáš na niekoho, kto reálne pohne tvojím svetom. A myslím to tak, že sa k tebe bude správať, akoby práve vyhral v lotérii, lebo si to zaslúžiš.
A toho čakania sa neboj.
pinterest.com
Naopak, využi ten čas na to, aby si urobila všetko, čo už možno vo vzťahu nestihneš. Užívaj si slobodu. Venuj sa kariére, cestuj, buduj si život, ktorý bude mať pevné základy. Uvidíš, že ti to dokonca veľmi pomôže nájsť toho správneho muža pre teba. Pretože sa ocitneš na tých správnych cestách, kde sa bude potulovať aj on…
Skrátka, vysnívaj si v hlave ženu, akou by si chcela z celej hĺbky srdca byť. Či už výzorovo, povahovo, mentálne a morálne… Doslova si vytvor nejakú pomyselnú maketu takejto ženy… A potom urob všetko pre to, aby si sa ňou stala…
A už nikdy sa nerozdávaj tam, kde si to nevážia… Maj sa rada natoľko, že ak ťa niekto nemá rád dosť, tak odídeš…
Photo by Ayo Ogunseinde on Unsplash
