Za čo si bola naposledy vďačná? Zastav sa na chvíľku, prosím. Aspoň na chvíľku a spomeň si na to, za čo si naposledy cítila vďačnosť. Každý deň si nájdi aspoň pár vecí, pre ktoré poďakuješ. Aspoň pár… Dnes v žijeme v dobe plnej materializmu a sústredíme sa na tie materiálne veci viac, ako na tie oveľa podstatnejšie. Trošku je to smutné, a to aj z toho hľadiska, že si uvedomíme, čo sme mali, až keď to stratíme.
Viem, že sú dni horšie aj lepšie. Snažme sa však aj v tých horších chvíľach nájsť kúsok svetla a byť vďační. Podľa mňa je náš život ako tlkot srdca – raz ide hore, dolu a potom hore i dolu. Ak by však išiel rovno, bolo by zle. Boli by sme mŕtvi.
Vyťaž čo najviac aj zo zlých chvíľ, a to preto, lebo ťa urobia nezastaviteľnou…
Ver mi, viem, o čom hovorím. Staraj sa o svoje telo a dušu s láskou a nehou. Máš iba tento jeden život, a preto sa snaž každý jeden okamih prežiť naplno.
Buď TU a TERAZ. Ži v prítomnom okamihu. Možno máš napríklad za sebou ťažký rozchod, nenávidíš celý svet a pýtaš sa samej seba, prečo práve ty… Áno, ty… Po čase príde niekto, pri kom si uvedomíš, prečo ti to nevyšlo predtým s niekým iným. Ten človek bude stáť za to, ver mi.
Dovtedy ťa však prosím… Nenič si zdravie…
Máš ho iba jedno a je v tom kus neskutočne veľkej pravdy. Ja zdravie považujem za ten najväčší dar, aký som mohla dostať. Najsmutnejšie je však na tom to, že som si to uvedomila, až keď som skoro o to zdravie prišla.
Ak oň prídeme, tak sme ničím a máme iba jedno jediné želanie a tým je to, aby sme boli zdraví. Žiaden človek nám nestojí za to, aby sme sa preň trápili a ničili. A pritom je jedno, či už je to náš priateľ, kamarátka alebo rodina.
Viem, že sa to počúva ťažko, ale musíš sa voči tomu obrniť…
Užívaj si každý jeden kúsok toho výborného jedla, pi po dúškoch svoju obľúbenú kávu. Pozeraj sa na západy a východy slnka. Ži tu a teraz. Minulosť nikto z nás nezmení a do budúcnosti nevidíme. Maj sa rada, taká aká si. Prijmi svoje nedostatky, pretože nikto, skutočne nikto nešiel v tvojich topánkach.
Si jediným originálom na tomto svete. Zapadáš do tejto vesmírnej skladačky ako puzzle. Hľadaj krásu v jednoduchých veciach. Ako sa predsa vraví – v jednoduchosti je krása. Na prechádzke v lese počúvaj štebot vtáčikov, žblnkotanie jazierka… Je to tak nádherné a dokáže nás to tak neskutočne obohatiť. Pokús sa v tom lese vypnúť a snaž sa tam užívať prítomný okamih.
Buď vďačná za svojich priateľov, za svoju rodinu…
Buď vďačná aj za každú jednu nevydarenú lásku, vzťah, priateľstvo. Vravím ti to preto, lebo vďaka týmto negatívnym skúsenostiam si dnes tým, kým si.
Počúvaj hlas svojho srdca a názory iných si neber, prosím, k srdcu. Pokiaľ máš strechu nad hlavou, teplé jedlo na stole, pitnú vodu, nohy, ktoré kráčajú s tebou naprieč životom, tak máš byť za čo vďačná.
Autor: Laura
Coverphoto: Photo by Claudia van Zyl on Unsplash