Naháňame sa za niečím s vierou, že ak to dosiahneme, budeme šťastní. Myslím si, že však dosiahneme iba pravý opak. Do nášho života príde iba chvíľkové uspokojenie, ale potom sa začneme naháňať opäť za niečím novým a iným. Nevravím však, aby sme si neplnili sny a ciele, to určite nie, ale vravím o tom, aby sme v tej správnej chvíli vedeli zrelaxovať. Neužívame a nevážime si to, čo máme, ale sme nenásytní a chceme stále viac a viac. V neutíchajúcom kolotoči sa stále točíme, pričom nie a nie z neho vyjsť von…
Čo ak by sme si prestali znepríjemňovať život negatívnymi vecami? Ďalším krokom by bolo odstránenie toxických ľudí z nášho života. Toxickí ľudia nám v skutočnosti nič nedajú. Iba mrhajú naším časom a odoberajú nás iba o energiu a prinajhoršom aj o peniaze.
unsplash.com
Koľko by sa toho zmenilo v našom živote, ak by sme sa viac sústredili na to pekné, však?
Niekto si môže povedať, že to je príliš ťažké. No podľa mňa ani nie. Chce to iba kúsok odvahy a sily a možno sa pozrieť na isté veci z inej perspektívy. Treba si vážiť každý jeden okamih, pokiaľ sa dá. Napríklad každý jeden rozkvitnutý kvet, bzukot včiel, šum rieky. Pre niekoho sú možno tieto veci banality, ale ja ich beriem ako veľmi podstatné a dôležité.
Možno by sme si mohli trochu viac nahliadnuť do svojho vnútra. Stíšiť sa a prehĺbiť daný okamih. Toľko zázrakov a darov, čo máme okolo seba… Prečo si to nevšímame a neregistrujeme v našich životoch? Pravda je však taká, že my si to uvedomíme, až keď to strácame alebo úplne stratíme.
Musíme spadnúť na úplne dno, aby sme sa uvedomili, čo sme skutočne všetko mali…
Je to smutné a veľmi. Asi má prísť tvrdá rana pod pás od života, aby sme prehodnotili naše priority v živote a aby sme sa prebudili. Priznávam sa, že som sama tomu príkladom. Trápila som sa pre každú banalitu a pre všetko, čo mi kto povedal. No potom sa stalo to, vďaka čomu som sa zmenila.
Názory druhých ľudí už nie sú pre mňa podstatné a nepúšťam si ich blízko k svojmu telu. Stále som sa za všetkým naháňala a chcela som, aby bolo všetko na sto percent, ale zabudla som na to podstatné a to je zastaviť sa.
unsplash.com
Také jednoduché, ale pritom také ťažké…
Život to urobil sám za mňa a urobil správne. Zvládla som všetko a som stále tu, živá a zdravá. Každé ráno aj večer ďakujem tomu tam hore, že som zdravá.
Bohatstvo sa nepočíta podľa mňa na peniaze, ale na dni, ktoré sme prežili v zdraví a s tými, ktorých máme najradšej.
Myslím si, že riešenie nepodstatných vecí, by sme mali odstrániť úplne z nášho života. Pre náš vnútorný pokoj a pohodu je to veľmi dôležité. Poďme sa skúsiť pozrieť na to všetko z tej lepšej stránky.
Veď na tomto svete je už priveľa zla a netreba zbytočne pridávať do ohňa…
Viem, že zlo je všade vôkol nás, ale čo ak by sme sa zmenili? Ľudia túžia po zmene, ale nechcú zmeniť seba. V tom je asi celý háčik. Ak by sme zmenili seba, svoje návyky, pozreli sa na všetko iným uhlom pohľadu, tak by sa zmenil aj ten svet okolo nás.
Skúsme sa naučiť byť lepším a viac ľudskejším človekom. Možno sa začnú diať potom v našich životoch zázraky. Iba treba chcieť, to je celé.
Autor: Laura
Coverphoto: Photo by bruce mars on Unsplash
